Traductor Guaraní es una útil herramienta virtual que permite traducir términos del guaraní al castellano y también del español al Guaraní .
✍️ Traductor guaraní – con esta herramienta podrás buscar palabras y realizar traducciones online
Palabra en Español | Significado en Guaraní |
---|---|
abajo | yvýpe |
abalanzarse | añemombo hese |
abanderado | poyvi guerahaha |
abandonado | itaperéva |
abandonar | motyre’ÿ |
abanicar | jeipeju |
abanico | pejuha |
abaratar | hepyguejy , mboyvytuha |
abarca | sapatupe , hepy’o |
abarcar | ñañuã, ha’ãmba |
abastecer | hupytyka |
abastionar | mongora |
abasto | hi’upyrãrenda, ñemuha guasu |
abatatar | motï , mbochuchu , mongyhyje |
abatido | kangy , tindy , pepo’a |
abatir | motindy , mokangy |
abdicar | kúi , jei , ñemboyke |
abdomen | tye , tyeguy |
abecedario | achegety |
abeja | káva , kavihu’i , kavytä |
abejar | káva raity |
abejarrón | mamanga |
abejaruco | ypekü , guyra káva |
aberración | jejavy guasu , jepia |
aberrar | jejavy guasu , jejavyvusu |
abertura | juru , jeka , pe’a |
abierto | ojei , ojepe’a |
abigarrado | mbatara , ipararáva , pititï |
abigeato | mymba monda |
abigeo | mymba mondaha |
abintestato | potapaha’ÿre , techagihápe |
abismar | mbopypuku , jepy’amongeta |
abismo | yvykua pypuku , itakua hugua’ÿva |
ablandar | mohu’ü , mbyaruru |
ablución | johéi , ánga ñemopotï |
abobado | ijurujáiva , itavyraíva |
abobar | mbojurujái , mbohekotavy , mbotavyrai |
abochornado | otïva , ovapytämbáva |
abochornar | motï , mbohovapytä |
abofeteador | oporohovapetéva |
abofetear | hovapete , hovanupä |
abogado | mo’ähára |
abogar | jerure mávare , ñe’ë máva rehehápe |
abolengo | ypykuéra poravopyréva , ñemoñarenguéra |
abolición | jeipe’a , ñembogue |
abolir | pe’a , mbogue , hejarei |
abollado | pyko’ë , pygua , apeno |
abolladura | pyko’ë , kandu |
abollar | mbopygua , moakandu , mopyko’ë |
abombar | mboapysakuamboty , moakätavy , mboapysaryapu |
abominar | cha’e’ÿ , py’aro |
abonar | yvymboavevo , hepyme’ë , momora |
abono | yvymoporäha , yvymboavevoha , jehorä |
aborigen | ypykue |
aborrecer | hayhu’ÿ , hayhupe’a , hechase’ÿ |
abortar | membykua |
aborto | membykua , membykuare |
abrazar | añuä , añuvä |
abrevar | mboy’u |
abreviar | mombykypyre , mbykypyre |
abridor | pe’aha , hekyiha , jaipe’aha |
abrigar | jaho’i , ñuvä |
abrigo | aoaku , ahoja |
abrir | pe’a |
abrochar | mboty , movotö |
abrojo | ñuatï’i |
abroquelar | ñemo’ä |
abrumar | momba’apo asy , mbojepy’apy |
absoluto | katuete , pu’akapavë |
absolver | jora , mbogue |
abstenerse | jejoko |
abstinencia | japo’ÿ , jejoko |
absurdo | ñe’ërei , ha’e’ÿva |
abuela | jarýi , machu |
abuelo | taita , taitachu , tuvaru |
abuenar | moñyrö , mbopochypoi |
abultado | kandu , chivu |
abundancia | teta |
aburrido | kaigue , kuerái |
aburrir | mbokaigue , monguerái , mbyaju |
abusar | poruvai , momarä , ñemombarete |
abuso | poruvai |
acá | ko’ápe , ápe |
acabado | opáma , oïmbáma , oikopáma |
acabar | japopa , momba |
acacia | chivato guasu |
acaecer | jehu , ko |
acalorado | mbyry’ái , pireaku , rugueraku |
acallar | mokirirï |
acampar | pyta , jepyta |
acariciar | mochichï , mokunu’ü , japichy |
acarrear | roja , raha |
acaso | ikatu , herungua |
acatar | ñakäity , ñe’ërendu , mboaje |
acceder | neï , moneï |
accesible | jakuaaha , neiséva |
acceso | ja , jeja |
accesorio | joapy , temirü , juapyha |
accidente | ha’arö’ÿva |
acechar | ma’ë ñemi , apera’arö , moñehä |
acefalía | iñakä’ÿva |
acéfalo | hendot’ÿva , naiñakäiva |
aceitar | moñandy |
aceite | ñandyry , ñandy |
acelerado | puatarara |
acelerador | mbopya’eha |
acelerar | mbopya’e , moagë |
acento | muanduhe |
aceptar | nei , monei , mboaje |
acero | kuarepotiete |
acertijo | kuaara’ä , kuapyrä , porandu asy |
aclarar | mohesakä |
acné | jari’i |
acomodar | mohenda , mombyta |
acordar | momandu’a , mandu’a , ñemoï peteï ñe’ëme |
acortar | mombyky , momichï , mongarape |
acusar | kuaauka , mombe’u , jurumy’ÿi |
achicar | momichï , mbo’i |
adagio | ñe’ënga |
adalid | tendota , mburuvicha , sämbyhyha |
adelantar | motenonde , tenonde |
adelgazar | mbopiru , mopererï |
además | avei , kóva rire |
adentro | pype , hyepýpe , kotypýpe |
adherir | mboja , mona |
adhesivo | mbojaha |
adiestrar | mbokatupyry , mboha’eve |
adiposo | kyra , iñandýva , ikyráva |
administrar | ñangareko |
admirar | momora , hacharamo , mbojurujái |
admitir | moinge |
adolescente | mitärusu |
adoptar | ta’yrangáramo , moinge |
adorar | tupäitü , ñakäity , jayvy |
adormecer | monge , ñemonge |
adornar | mbojegua , moporä , jeguaka |
adquirir | jogua |
adquisición | mba’epyahu |
adrede | ojaposetégui |
adueñarse | ñemomba’e , ñembojára |
adular | mboaguara , mbojuruhe’ë |
adulto | ityaröva , kakuaapámava |
adúltero | oporombovakaratïva , hembireko moköiva |
adverbio | ñe’ëteja |
advertencia | ñemomarandu |
advertir | ñatöi , je’epohýi |
aéreo | arapytu |
afable | horýva , hekororýva , hetia’éva |
afamado | herakuäva |
afanar | mokyre’ÿ |
afeitar | tendyva’o |
afeminado | kuñarekóva |
afilar | haimbe’e |
afinar | mosÿi |
afirmar | moatä , mombarete |
afrecho | rorakue , kurukue |
afrentar | motï , momarä |
afuera | okápe , oka , okára |
agachado | ojayvýva , atuape , karapä |
agachar | mbojayvy , ñakäity , ñembokarape |
agalla | pira hay’o , py’aguasu |
agasajado | ojeguerohorýva |
agasajar | rohory , jopói |
agazaparse | ijaturu , ijatuape |
agencia | tembiapoha , sämbyhyha renda |
agenda | apopyrä , ijapopyrä |
agente | apoha , ñangarekoha |
ágil | akuä , rari , vevúi |
agitación | juku’a , py’atarova |
agitar | mbokacha , mbovava |
aglomeración | ñembyaty , teta , atyguasu |
agobiar | jopy , py’apy , moangata |
agonía | manombota , jehekyipota , pytuhë asy |
agonizar | manombota , pytupapota |
agosto | jasypoapy , virumono’ö |
agotar | mbohypa , mbokaigue |
agradar | mbohory , mbovy’a |
agradecer | aguyjeme’ë , hechakuaa , mboaguyje |
agrandar | mbotuicha , mbopyguasu , mongakuaa |
agravar | mbopohýi , mbovaive |
agraviar | moñemyrö , jahéi , mbopy’avai |
agravio | ñemyrö , ñemomarä , ñe’ëmondopyre |
agredir | rairö , mbuepoti , havirarei |
agregar | mbojoapy , mbojoa , moïve |
agresión | rairörei , ñenupä , havirarei |
agricultor | chokokue , kokue rerekua , temitÿha |
agricultura | ñemitÿ , temitÿmby |
agridulce | he’aivaíva , he’ëmby , he’ëjopara |
agrietar | jokatiri , tiri |
agrio | hái |
agronomía | ñemitÿrekokuaa , ñemitÿmbo’e |
agrupar | mono’öno’ö , mbyaty , mbyatypa |
aguada | ygua |
aguado | yreikue , ymeme , mbo’ypyre |
aguantar | ñembesu’u , ñemyatä |
aguante | rosä , pytakuaa , jokokuaa |
aguar | mbo’y |
aguardar | ha’arö |
agudo | hakua |
aguijón | popía |
aguja | ju |
agujerear | mbokua |
agujero | kua , kuára |
ahogar | mbo’yguy , moñapymi , mbopytupa |
ahondar | mbopypuku |
ahora | ágä , ko’ágä |
ahorcado | jejuvypyre |
ahorcar | juvy , jejuvy |
ahorrado | ñongatupyre , mboherupyre |
ahorrar | ñongatu , mohemby |
ahumado | moatatïmbyre , apiche |
ahumar | moatatï , motimbo , mboapiche |
ahuyentar | mondýi , mongyhyje , mbojei |
aire | yvytu , pytu |
airear | mboyvytu , mboveve , peju |
aislar | moha’eño , moaño , momombyry |
ajado | piru , ñyñýi |
ajar | javykyvai , haru , mbyai |
ajetreo | kane’ö , mokane’ö |
ají | ky’ÿi |
ajo | sevoiry |
ajustar | mbojoja , moñondive |
ajusticiado | jukapyre |
ala | pepo |
alabar | momba’e , momorä , momarangatu |
alacena | tembiporu renda , ñongatuha |
alado | ipepóva , ovevéva |
alarde | ñembokaria’y , tekojejapo |
alargar | mbopuku , pyso |
alarmar | myangekói , mondýi , mbopy’a angata |
albergar | mbohupa , mbokokty , mombyta |
alborada | ko’ëmbota , ko’ëju , ko’ëtï |
alborotar | mbopy’atarova , ayvu |
alboroto | ayvu , sununu |
álbum | ta’angaryru |
alcahuete | kurupi |
alcalde | tavaruvicha , tavarerekua |
alcance | hupyty |
alcancía | viruryru , viruñongatuha |
alcanzar | hupyty |
alcoba | keha , jekeha |
aldea | tava’i , ogaaty |
aleatorio | jerére , ojehureíva |
aledaño | jerére , apyrapegua |
alegar | kuaauka , techauka |
alegrar | mbojhory , rohory |
alegre | hory , rory , vy’a |
alegría | tory , vy’a |
alejar | momombyry |
alentar | mokyre’ÿ , mbohetia’e , mbopy’aguasu |
algodón | mandyju |
algodonal | mandyjuty |
alma | ánga , ä , angue |
almacenar | ñongatu |
almanaque | ararechaukaha , ararysyikue , arambo’eha |
almidón | aramirö |
almohada | aramboha , akängyta |
almuerzo | karu , jekaru |
alquilar | poruka , poru |
alterar | myangakói , haru , mbopy’atarova |
alternar | mbojopyru , ñomyengovia , pyru |
altura | yvate , puku |
alumbrar | hesape , myendy , myesakä |
alumno | temimbo’e |
alzar | hupi , mopu’ä |
amable | hory , horýva |
amado | ojehayhúva |
amagar | ha’anga , ha’äse |
amamantar | mokambu |
amanecer | ko’ë , ko’ëtï , ko’ëju |
amansar | momymba , mbopochypoi , moñaröjera |
amante | hayhuha |
amar | hayhu |
amargar | mboro , mbopy’aro |
amargo | ro , mba’ero |
amarillo | sa’yju |
amarrar | mosä , ñapytï , jokua |
amasar | sova , mbojehe’a |
ambicionar | pota , taryrýi |
ambicioso | oipotapáva , taryrýi |
ambiente | arapytu , tekoha |
amén | taupéicha |
amigo | angirü |
amistad | hayhu , jahayhu |
amnistía | ñerö , ñemyröpoi |
amontonar | mbojoa , mboaty |
amor | tembiayhu , mborayhu |
ampliar | mbotuicha , mbopy , mbope |
ampolla | apiru’a |
amputar | ñapï , kytï , jyva’o |
amueblar | mohembiporu |
analfabeto | tavy , omoñe’ë’ÿva |
analizar | ñamindu’u , py’amongeta |
ancho | pe , py |
anchura | pekue , pykue |
anciano | karai tuja , itujáva |
andar | guata |
andrajo | aokue , aotuja |
anécdota | ñemombe’u’i |
anemia | tuguy’i , tuguykangy , tesa’yju |
anestesiar | moandu’ÿ , andumbogue , monge |
anexar | mbojoapy , mbojoaju |
ángel | yvapóra , yvagapóra |
angina | hay’orasy |
angosto | po’i , pa’ü’i , py’i |
anguila | mbusu |
ángulo | takamby |
angustiar | py’apy , moangata , mbojepy’apy |
anhelar | potaite , py’aho , rekosete |
anidar | jehaitypo , jehupapo |
anillo | kuäirü |
ánima | ängue , ánga , angue |
animado | tetemÿi , kyre’ÿ , tetia’e |
animal | tymba , mymba |
animar | mokyre’ÿ , mborari , mbohetia’e |
aniquilar | hekope’a , mbopaha |
ano | tevi , tevikua |
anoche | angepyhare |
ansiar | potaiterei , hi’äva |
anteojo | tesairü , tesajo’a |
antepasado | ypykue |
anteponer | motenonde , henonde’a |
anterior | tenondegua , mboyve , mboyvegua |
antojo | tembipota , andugua’u |
anular | mboje’o , momba’eve |
anunciar | momarandu , kuaauka , mombe’u |
apaciguar | mbopy’aguapy , mbopochyjera |
apagar | mbogue |
apalear | nupä , mbyepoti |
aparecer | jehecha , jekuaa , ñapysë |
apartar | moha’eño , mboyke , momombyry |
apellido | terajuapy |
apertura | jepe’a , ñepyrü |
apetito | vare’a , ñembyahýi , mbaepota |
aplanar | mbope , mbojoja |
aplastar | mbojchipe , mbope |
aplaudir | jepopete , guerohory |
aplazar | mbopuku , mbotapykue , mboare |
apodo | hero , jehero |
aportar | me’ë , pytyvö |
apostar | ha’ä , ñembosarái |
apoyar | pytyvö , mbojeko |
apreciar | momba’e , hayhu |
aprendiz | oikeramóva , oñepyrüva |
apresurar | mbopya’e , mokyre’ÿ |
aprobar | moneï , mboaje , momorä |
aprovechar | poruporä , porukuaa |
aproximar | mboja , moaguï |
apuñalar | kutu , porokutu , kysekutu |
apuntalar | joko , mbojetu’u |
apuntar | moma’ë |
apurar | mbopya’e , mbohetia’e |
aquí | ápe , ko’ápe |
aquietar | mombyta , mbopytu’u , mokiriï |
arañar | karäi , hai , ñakaräi |
arar | hyvykói , yvyjo’o , yvymbovo |
árbol | yvyra , yvyrarakä |
archipiélago | ypa’ündy , ypa’üaty |
archivar | ñongatu , mohendaguä |
archivo | ñongatuha , temiñongaturupa |
arcilla | ñay’ü , tujusÿi |
arder | hendy , kái , jepota |
ardid | pokarë , ñuhä |
ardor | takuvo , tatapytu , tuguyraku |
arena | yvyku’i |
arenga | ñemoñe’ë , ñemoñe’ëpohýi |
arete | namichäi |
argel | ay , pochy , ñaña |
argumentar | roviauka , hechauka |
armadillo | tatu |
aro | ñamichäi , mba’eapu’a |
aroma | tyakuä , tyakuäporä |
arraigar | rapo , ñembohapo , mbohapo |
arrancar | mondoro , hekýi , hapo’o |
arrasar | moperö , monandi , mbyai |
arrastrar | mbotyryry , mopoñy |
arrendar | poruka |
arriar | mboguyjy |
arribar | guahë , jupi , ñemboja |
arriero | karia’y |
arrimar | moaguï , mboja , mboypy |
arrodillar | moñesü |
arrojar | mombo , poi , japichy |
arrollar | mboapakua , mbyapu’a |
arroyo | ysysry |
arrugar | mocha’ï , moñyñýi , mokuruchï |
arte | mba’apokuaa , katupyry , temiporä |
artería | tuguyrape |
asado | ka’ë , mbyichy |
asaltar | rairö , kaguai , monda |
asamblea | amandaje , atyha |
ascensor | jupiha |
asentir | monei , mohe’ëº , nei |
aseo | poteko , tekoresäi |
aserrar | yvyrakytï , kytï , mbovos |
asesor | pytyvöhára , tekombo’ehára |
asir | jepokói , japyhy , joko |
asistir | ho , me , pytyvö |
asma | hu’uvai , pytuhëasy |
asno | mburika |
asociar | moirü , ñomoirürä |
asomar | apysë , akäsë |
áspero | havara , korócho |
asta | ýva |
astilla | yvyraku’i , yvyrapehengue |
astro | mbyja , jasy |
astucia | katupyry , akäporä |
asueto | pytu’u , pytu’uha |
asustar | mondýi , mongyhyje , pytaryrýi |
atacar | rairö , taky , ndyry |
atajar | joko , mombyta , jepytaso |
atajo | tapembyky , jepiaha , tapekañymby |
atardecer | ka’aruete |
atascar | mopa’ä , pa’ä |
atender | ñangareko , ma’ëaguï |
aterrar | mongyhyje , mbopy’atytýi |
aterrizar | guyjy , pyrü , yvyguejy |
atrás | tapykuépe , takykue , atukupépe |
atravesar | hasa , hasapa , hesyvö |
aumentar | mbohetave , mbotuicha |
aurora | ko’ëmbota , ko’ëtï , ko’ëju |
ausente | pore’ÿ , oï’ÿva , ndaipóri |
autobús | mba’yrumýi |
autonomía | ijehguíva |
autor | apohare , apohára , apoha |
autoridad | mburuvicha , tendota |
autorizar | mbojerovia , jokuái , moneï |
auxiliar | pytyvöhára , oipytyva |
avalar | mbojerovia |
avanzar | motenonde , ñemotenonde |
avaro | jopy , hakate’ÿva |
avasallar | ñemomba’e , mbopoguy |
aventar | mboveve , mombo |
averiar | mbyai , ñembyai |
averiguar | porandu , jeporeka , typeka |
avestruz | ñandu , ñandu guasu , churi |
avión | mba’yruveve |
avisar | momarandu , ñatöi , kuaauka |
avispa | káva , kavichu’i |
avistar | hecha , hecha mombyry |
axila | jyvaguy |
ayudar | pytyvö |
ayunar | py’anandi , karu’i |
azar | sapy’agua , ojehureíva |
azotar | nupä , mbyepoti , havira |
azul | hovy , chovy |
azuzar | moñarö , mbopochy , moñorairö |
baba | tendysyry , tendyryjúi , juruaysy |
bacín | tyryru , kuaruha |
bagre | mandi’i , jurundi’a , ñundi’a |
bailar | jeroky , pyryrÿi |
bajar | mboguejy , guyjy , jepoi |
bala | mbokara’ÿi |
baladí | vyrorei , mba’erei |
balance | jepapa , ñeha’ä |
balancear | mbovava , mbokacha |
balanza | ha’äha , mba’era’äha |
balbucear | ñe’ëtavy , ñe’ëpyta , ñe’ëpa’ä |
balde | yryru , ryru |
balear | japi , mbokapu |
balsa | ygape , ysyryhasaha |
bambú | takuára , takuavusu |
banana | pakova |
bañar | jahu |
banco | apykapuku , apyka , guapyha |
bandera | poyvi , tetäpoyvi , aoveve |
bandido | moñái , mondaha , hekovaíva |
baño | jahuha , ñeïha |
bar | karuha , hi’upyrenda |
baratija | jeguakarei , hepy’ÿva , itaverarei |
barato | hepy’ÿva , hepy’i |
barba | tendyva , tovarague |
bárbaro | sagua’a , ñarö , okyhyje’ÿva |
barco | ygarata , ygarusu , ygaguasu |
barra | mba’epuku |
barrer | typei , mopotï |
barriga | tye |
barrio | tavapy , tekoha , tavarembe’y |
barro | tuju , ñai’ü |
base | topyta , rapyta |
basta | iporäma , ha’evéma , péantema |
batir | mbojehe’a , mbovu |
baúl | karameguä , aoñongatuha |
bebé | mitära’y , kunumi , mitä |
bebedero | jey’uha , ygua |
becerro | vakara’y |
bejuco | ysypo |
bello | porä |
bendito | hovasapyre , ikaraíva , marangatu |
besar | hetü , jurupyte , jurumboja |
bestia | mymbavai , tekoveñaña |
bienestar | jeikoporä , py’aguapy , akärapu’ä |
bigote | temberague , temberaviju |
biografía | rekovekue , tekorapykuere |
biología | tekovekuaaty , tekovekuaa |
bisabuelo | taitaguasu , taitaru , taitaju |
blanco | morotï |
bocio | ju’ái , ajukandu |
bocón | juruguasu |
boda | menda , mendaha , ñemenda |
boquete | kua , kuára , jeikeha |
boquiabierto | jurupe’a , jurujái , taïmbiti |
bordar | mbovyvyjegua , mbojegua , aojegua |
borde | tembe’y , apýra |
borracho | ka’u , pichoro , piguy |
borrador | mbogueha , mboje’oha |
borrar | mbogue , mboje’o |
borrego | ovechara’y |
bosta | vakarekaka , tekaka |
bota | sapatupuku , pyryruvusu |
bote | yga , yga’i , kanóa |
botella | limeta , tykueryru , kaguaka |
bramar | mburea , kororö |
brasa | tata , tatapÿi , tatarendy |
bravo | ñarö |
brazo | jyva |
brillar | mimbi , vera , jajái |
brincar | popo , saraki |
brisa | yvytukangy , yvytupiro’y |
brocal | ykuarembe , ykuajuru |
bromear | mbojaru , mbohory |
brotar | hoky , hokypu , heñói |
buey | guéi |
bufar | ambu , mburea |
buitre | yryvu |
burlar | mbotavy , ñembohory , ñembosarái |
burro | chambalái , chavurro |
buscar | heka , typeka , mboguyguy |
búsqueda | jeheka , heka |
butaca | guapyha |
buzo | yguyregua |
cabal | tekoporä , marangatu |
cábala | ñemimby , ñe’ëñemi |
cabalgar | kavaju ári jeiko |
caballero | kuimba’ete |
caballo | kavaju |
cabaña | óga okára , óga kapi’i |
caber | ke , ja |
cabeza | akä , ypy , myakä |
cabezón | akäguasu |
cabra | kavara |
cadáver | te’öngue , tetekue |
cadena | itasä |
cadera | tumby , rumby |
caducar | akätavy , akäkuchu , opa |
caer | ho’a , kúi , ty |
café | taperyva |
cagar | poti , kaka |
cagón | py’amirï , py’aju |
caimán | jakare |
caja | mba’yru , mba’eryru , karamegua |
calambre | kuruchï , apa , jehýi |
calcinar | hapy , kái , jehapy |
calcular | akängeta |
caldera | mbyakuha , hapyha |
caldo | jukysy , hykuere |
calentar | mbyaku , jope , ñeko’öi |
calesita | jereha |
caliente | haku , aku |
calificar | mbopapapy , moporä , mbovai |
callar | kirirï , ñe’ëngu |
calle | tape , guataha |
calma | pytu’u , py’aguapy |
calmar | mombytu’u , mbopy’aguapy |
calor | taku , jope , mbyry’ái |
calumniar | momarä , ñe’ëreivai , mombe’uvai |
calvicie | akäperö |
calzar | mbosapatu |
calzón | kasö |
cama | tupa , inimbe , tenimbe |
cambiar | rova , guerova , mbojopyru |
cambio | moambue , ambue , tekovia |
camilla | tupa’i , inimbe’i , hasýva guerahaha |
caminar | guata , pykúi , je’ói |
caminero | guataha |
camino | tape , guataha |
camión | mba’yrumÿi , mba’yruguata , kamiö |
camisa | kamisa |
camisón | aokeha |
campana | itapu |
campaña | okára , oka |
campeón | ipu’akapáva |
campesino | okaraygua , okaygua , chokokue |
can | jagua |
cana | atï , akätï |
caña | guaripóla , guari , taguato resay |
cañada | yvypyko’ë , yvypa’ü |
canasto | ajaka |
cañaveral | takure’ëndy |
cancelar | mbopaha |
cáncer | mba’asyvai |
canción | purahéi |
candado | mbotyha |
canilla | kupy , tetyma |
canina | jagua rehegua |
canonizar | momarangatu , momorä |
cansar | mokane’ö , monguerái , mbojuku’a |
cantar | purahéi |
cántaro | kambuchi , yryru |
cantera | itaty , itakua , itarenda |
cantina | kaguyrenda , guariñemuha , hi’upyrenda |
capar | ta’ÿi’o |
caparazón | ape , ape’atä , apekue |
capataz | uru , tendota |
capaz | katupyry , ha’eve , japokuaa |
capilar | akärague , áva rehegua |
capilla | tupäo’i |
capital | tavaguasu , pirapire |
capitán | mburuvicha |
capítulo | vore |
caporal | uru |
capricho | tembipotarei , potaiterei |
captar | pyhy |
captor | oporomokañýva |
capullo | kuru , potykuru |
cara | tova , ape |
carácter | teko |
carajo | mbóre |
caramba | añamechü , añara’y , añamemby |
carancho | karakara |
carátula | tovara’änga , arandukarova |
carbón | tatapÿirä |
cárcel | ka’iräi |
carcomer | guy’u |
cardenal | pa’iruvicha , guyra akä pytä |
carecer | guereko’ÿ , tekotevë |
careo | mbojovake , mbohovái |
carga | mba’epohýi , jokuapy |
cargar | hupi , raha |
cargo | tembiapo |
caricatura | ta’angagua’u , ta’anga pukarä |
caricia | kunu’ü , havi’ü , juruhe’ë |
caries | täivai , täikua |
carilla | kuatiarova |
cariño | mborayhu , tembiayhu |
carne | so’o |
carné | kuatiachauka’i |
carnívoro | so’o’uha |
carpa | aho’ihaguasu |
carpir | ka’api |
carraspear | ahy’opykaräi , ahy’opyau |
carrera | ñeñani , ñani |
carreta | karréta |
carretera | tapeguasu , tapepya’e |
carro | mba’yru , kachape , kárro |
carroña | so’one , so’otuju |
cartón | kuatia atä , kuatia anambusu |
casa | óga , tapÿi |
casar | momenda , mbojuaju |
cascabel | mbói chini , aguai , chini |
cascada | yje’a , ypya’e |
cáscara | pire , ape , pirekue |
casco | akäo’atä , akämo’äha |
cascote | itarembyre |
casero | ñangarekoha |
castellano | karaiñe’ë |
castidad | marä’ÿ , tekopotï |
castigar | nupä , mbyepoti , ravira |
castrar | ta’ÿi’o |
casual | sapy’agua |
catador | ha’äha |
catarro | ambýu , tïsyry , tïpa’ä |
catedral | tupäoguasu , tupäovusu |
caudal | hetakue , teta , pirapireheta |
caudaloso | hi’yhetáva |
caudillo | omyakäva , tuvicha |
causar | mbojehu |
cautivar | japyhy , mosä , jura |
cautiverio | kotyhü , ka’iräi , ñemboty |
cavar | jo’o , yvyjo’o |
caverna | itakua , yvykua , kuára |
cazar | mymbajuka , guera’api , marika |
cebar | mongyra , tykua |
cebo | kyra |
cebolla | sevói |
cecina | so’opiru |
ceder | me’ë , guevi , ñembopo’i |
cedro | ygary |
cegar | mohesatü , mopytü |
ceguera | techa’ÿ , techave’ÿ |
ceja | tyvyta |
celda | kotyka’iräi |
celebrar | rerohory , guerovy’a |
célebre | herakuäva |
celebridad | terakuä |
celeridad | pya’ekue , voikue |
celeste | hovyngy , hovykangy |
célibe | omenda’ÿva |
celular | pumbyrymýi |
cemento | itaku’ijy , itamirïku’i |
cena | tembi’upyhare |
cenar | karupyhare |
ceniza | tanimbu , kusugue |
censo | avajeipapa |
central | mbytegua , tendaguasu |
centrar | mombyte |
centro | mbyte |
cepillar | kyty , mosÿi , johéi |
cera | araity , eiraity |
cerca | aguï , apete , pepete |
cercado | kora |
cercano | aguïgua , ypygua |
cercar | mongora |
cercenar | mombyky , kytï |
cerda | tague , kavaju áva , kure kuña |
cerdo | kure |
cerebro | apytu’ü |
cerrar | mboty |
cerrazón | ypytu , ára ypytü |
cerro | yvyty |
cerrojo | mopa’äha , mbotyha |
certificar | moañete , mbokuatia |
césped | kapi’ipe |
cesto | ajaka |
chacra | kokue , ñemity , kógaty |
chaira | häimbe’eha |
chamán | tamói , pa’i ka’aguy |
chancho | kure |
chaparrón | amasapy’a , amangy |
charco | tuju , yno’ö |
charla | ñemoñe’ë , ñomongeta |
charlatán | ñe’ëngatu , ñe’ërei , jurumy’ÿi |
charque | so’opiru |
chatear | ñemongetahai |
chica | michï , kuñataï , mitäkuña |
chicharrón | chicharö |
chichón | akändu , kändu , apeno |
chicote | tukumbo , nupäha |
chiflado | tavyrai , tarova , tavy |
chillar | chi’ö , chiä |
chimenea | tatatïrape , tatatïsëha , tatatimborape |
chisme | ñe’ërei , ñe’ëngue , jurumy’ÿi |
chispa | tatapiriri |
chiste | pukarä |
chocar | mbota , topeta , jetopeta |
choclo | avatiky |
chorro | chororo |
choza | tapÿi , óga |
chueco | pytavä , pyrüvai , tetymakarë |
chupar | pyte , kambu , syryku |
chupete | pytepy |
ciclón | yvytupochy |
ciego | ohecha’ÿva , hesatüva , hesakuapéva |
cielo | yvága , arapy , ára |
ciencia | kuapy , tembikuaa , arandu |
ciénega | karugua , tujukua |
científico | tembikuaahára |
cierre | mboyha , ñemboty |
cigarra | ñakyrä |
cigarrillo | pita’irä , pitarä’i |
cilantro | kuratü |
cima | tu’ä , hu’ä , yvatete |
cinta | apytïha , inimbope |
cinto | ku’asä , ku’ajopyha |
cintura | ku’a , tumby |
circuito | tapejere , yvyjere , tapereko |
civil | tetägua , avarekogua , tetämba’e’ÿva |
clamar | henói asy , sapukái asy , pyahë |
clasificar | mbohysýi , poravo , mohenda |
clavar | kutu , ñyvö |
clima | arapytu |
cobarde | py’amirï , py’aju , kyhyje |
cobijar | jaho’i , añuvä , mbohupa |
coche | mba’yrumÿi , mba’yrujere |
cocina | tataypy , kosina |
cocinar | tembi’uapo , mbojy , jy |
cocotero | mbokaja |
codiciar | pota , taryrýi |
codo | jyvanga |
coger | pyhy , pojái |
coincidir | ñeïjoja , ñe’ëjoja , joja |
coito | poreno , jopyhy , je’u |
colar | mbogua , mbohasa , jasuru |
colcha | tupahoja , ahoja |
colchón | kochö |
colectar | mbyaty , mono’ö , ñempno’ö |
colega | javegua , irü |
colegio | mbo’ehao |
colgar | mosäingo |
colitis | tye , tyerasy , tyechivivi |
collar | mbo’y |
colocar | mohenda , moï |
colonia | tekohaguasu |
color | sa’y |
colorar | mbosa’y |
colosal | poro’o , kakuaa , tuicha |
columna | yvyrapuku |
coma | kyguái |
comadreja | mykurë |
combinar | mbojehe’a , mbojopara , mbojuaju |
comenzar | ñepyrü , mboypy |
comer | karu , ñapi’ü , jepy’ajoko |
comestible | hi’upy , je’upyrä |
compañero | irü , ndivegua |
comparar | mbojoja , mbojogua , mbojovake |
compartir | mboja’o |
compatriota | tetäygua |
competente | ha’evéva , ikatupyrýva |
compilar | mbyaty , mono’ö |
completar | myañyhë , moïmba , japopa |
complicar | mbohasy , mbojehe’a |
componer | myatyrö , moporä |
comprar | jogua , mba’ejogua |
comprender | kümby , kuaa , hechakuaa |
comprometer | porojokua , poroapytï |
común | tapiagua , jepigua , opa aragua |
comuna | tavaróga |
comunal | tavamba’éva |
comunicar | mombe’u , kuaauka |
comunidad | tekoha |
comunión | tupära’ä |
conceder | me’ë , moneï |
concepto | he’iséva , ñeimo’ä |
conciencia | tekoanduha , tekoñe’ë |
conciliar | moingoporä , mborayhuka , moñe’ëpeteï |
conciso | mbyky |
cónclave | atyñembotypy |
concluir | mohu’ä , japopa , momba |
conclusión | mohu’äpy |
concubina | keirü |
condenar | mbovai , moangaipa |
conducto | tape , tapekua |
conejo | tapiti |
confeccionar | japo , japokuaa |
confesar | monbe’u , ñemombe’u |
confiar | jerovia , rovia |
confín | tembe’y , opaha , yvypaha |
confirmar | moañete |
confundir | mbojehe’a , mbojuavy , moapañuäi |
congelar | moatä , mbohypy’a |
congreso | amandaje , atyguasu |
conocer | kuaa , kümby |
consagrar | mongarai |
conseguir | hupyty , moingo |
consejo | ñemoñe’ë , tekombo’e |
consentir | moneï , mbokatu , mbojerovia |
conservar | ñongatu , ñangareko |
considerar | hechakuaa , jesareko , momba’e |
consorte | ména , tembireko , ndivegua |
constipación | tïpa’ä , pa’ä |
construir | mba’eapo , japo , mopu’ä |
consultar | porandu |
consumir | je’u , ñembyai |
contagiar | mbovai , guerova |
contar | papa , mombe’u |
contemplar | ma’ë , jesareko , ma’ëasy |
contestar | mbohovái , ñe’ëjoapy , ñe’ëreity |
contigo | nendive |
continuar | momeme , japomeme , japomante |
contra | rehe |
contraer | momichï |
contrariar | hatapyña , moñeko’ö |
contusión | ñehunga , ñenupä |
convalecer | ñakärapu’ä , kuera |
convencer | roviauka |
convenio | ñe’ëme’ë |
conversar | ñemongeta , ñomongeta , ñe’ë |
convertir | moambue , mbojere , mbohasa |
convocar | henói |
cooperar | pytyvö , ñomoirü |
copiar | mbohesegua , haijey , hai |
cópula | joaju , je’u , poreno |
coquetear | ñemboki |
coraje | py’aguasu , kyhyje’ÿ , pochy |
cordero | ovechara’y |
cordón | sapatusä , inimbovä , sä |
cordura | akäguapy , py’aguapy |
cornudo | hatïva , iñakärtïva |
coronar | moakängora , moakärokái |
correcto | oïporä , hekokatu |
corregir | myatyrö , moïporä |
cortar | kytï , mboja’o , mbovo |
corteza | pire , ape |
corto | mbyky , koli |
cosecha | kogapo’o , temityngue |
cosechar | mono’ö , mbyaty , po’o |
coser | mbovyvy |
cosquilla | kyrÿi , mokyrÿi |
costa | tembe’y , yrembe’y , pýri |
costado | yke |
cotizar | mbohepy |
cotorra | tuy’ï |
cráneo | akängue , akäkangue |
crápula | tekoveñaña |
crear | pyaha , japoñepyrü , moñepyrü |
crecer | kakuaa |
crédito | jerovia , virume’ë |
creer | rovia , mo’ä , jerovia |
crepitar | pororo |
crepúsculo | pytümby , ka’arupytü , ka’aruete |
crespo | apopë , chororï , picha’ï |
cretino | výro , tavy , itavyrekóva |
criar | mongakuaa , ñemoña |
criatura | mitä , mitära’y , kunumi |
criminal | porojukáva , jukahare |
criticar | ñe’ëreity , jatapy , kaguai |
crucificar | mongurusu |
crudo | pýra |
cruel | py’ahatä , ñaña |
cruz | kurusu , yvyrajoasa |
cruzar | hasa , mbojuasa , juasa |
cuaderno | kuatiahai , kuatiahairä |
cuadro | ta’angarenda , ta’angarendaguä |
cuajar | mbohypy’a , hypy’a |
cuándo | araka’e , máramo |
cuanto | mbovy , mboy |
cuarto | irundyha |
cuatro | irundy |
cubrir | jaho’i , mo’ä , jaty |
cuchara | küimbe , karuha |
cuchillo | kyse |
cuello | ajúra |
cuento | mombe’urä , mombe’u , káso |
cuerdo | akäguapy |
cuerno | tatï , akäratï |
cuero | pire , ape , vakapi |
cuerpo | tete , rete |
cuervo | yryvu |
cuestionar | ñeporandu , ñembohovái |
cuestionario | poranduhaipy |
cueva | itakua , yvykua |
cuidador | terekua , ñangarakoha |
culebra | yvyja , mbói |
culminar | japopa |
culo | tevi , tevikua |
culpar | mboja , momarä |
cultivar | ñotÿ , ñemitÿ , jetavy’o |
culto | arandu , ñakäity tupäme |
cultura | arandupy , arandukuaa , arandupavë |
cumbre | tuä , apy , yvatete |
cumpleaños | aramboty |
cumplir | mboty , mboaje |
cuna | mitärupa |
cuñado | tovaja |
cuneta | yrape |
cura | pa’i , avare |
curar | monguera , pohano |
curioso | oikuaaséva |
curso | mbo’esyry |
curvar | mokarë , mokarapä |
cúspide | yvatete , tu’ä |
custodiar | ñangareko |
cutis | tovapire , pire |
dádiva | me’ë , temime’ë , me’ëpy |
daga | kysepuku , keseakua |
dama | kuñataï , kuñakarai |
danza | jeroky |
dañar | mbyai , haru |
dar | me’ë |
dato | mba’ekuaa , mba’ekuaarä , apopyme’ë |
deambular | guatarei , jehorei , jeikorei |
debajo | guýpe , poguýpe |
debate | ñe’ëjovake , mongetajere |
deber | apopyrä , apoukapy , tembiaporä |
débil | kangy , pepo’a |
debilidad | kangyreko |
década | paaryjere |
decaer | ñemokangy |
decapitar | akä’o |
deceso | mano |
décima | paha |
decir | e , je’e |
decisión | pya’peteï , kyhyje’ÿ |
declarar | mombe’u , ñemoñe’ë |
declinar | guyjy , mbotove |
decrecer | ñyñýi , momichï |
dedicar | kuave’ë , me’ë |
defender | pysyrö , mo’ä , ñangareko |
dejar | heja , motyre’ÿ |
delante | tenonde |
deleitar | mbovy’a |
delgado | piru , po’i |
delicioso | heterei , he |
delincuente | mondaha , hekovaíva |
demente | tavy , tarova |
democracia | tekojoja , jekupytyjoja , jeikojoja |
demoler | ty , mbyai , mongu’i |
dentadura | täinguéra , täi , täijoapy |
dentista | täipohanohára , täimyatyröhára |
denunciar | mombe’u , kuaauka |
depositar | ñongatu , ñongatuka , me’ë ñongatupyrä |
depósito | ñongatuha , ñongatupy renda |
depredar | tekohambyai , ybyrajeity , mbyaipa |
depurar | mopotï |
derecha | akatúa |
derogar | pe’a , mbopaha |
derramar | ñohë , hykuavo |
derretir | mboyku , mbohyku |
derribar | ty , mongúi , mbojaparo |
derrocar | mongúi , tyka |
derrotar | pu’aka |
desarreglar | mbyai |
desarrollo | jekakuaa , akärapu’ä |
desatar | jora , poi , mosäso |
desayuno | rambosa , jepy’ajoko |
descabezar | akä’o |
descomponer | mbyai |
descomunal | tuichaitereíva , poro’o |
desconfiar | jerovia’ÿ |
desconocer | ndaikuaái |
desear | pota , py’ara’ä , tetera’ä |
desechar | mombo , mboyke , pe’a |
deseo | py’ara’ä , pota , mba’epota |
desistir | heja , hejarei |
deslucir | mbovai , mimbi’o |
desmenuzar | mbosa’i , mbo’i |
desnudar | mboi , aope’a |
desollar | piro , pire’o |
desorden | sarambi , jehe’apa |
despacio | mbegue , sa’isa’ípe |
desparramar | mosarambi , myasäi |
despegar | jupi , pu’ä , jei |
desplumar | tague’o , hagu’o |
despojar | pe’a , pe’arei |
desprestigiar | moherakuävai |
después | rire , upéi |
destacar | motenonde , jekuaave |
destapar | jaho’i’o , ñuä’o , juru’o |
destellar | vera , mimbi’o , jajái |
desteñir | mboje’o |
desterrar | mosë , mosë tetägui |
destetar | mombo’o , kamby’o , po’o |
destilar | mondyky |
destinar | mondo , mombyta |
destituir | mongúi , pe’a , mosë |
destreza | katupyry , ha’eve |
destrucción | mbyaipa , mbokusugue |
destruir | mbyai |
desuso | ojeporu’ÿva |
desvainar | haryvo , pire’o |
desvanecer | py’amano , akänga’u |
desvariar | ñe’ërei , ñe’ëtarova |
desvelar | momarandu , kerape’a |
desviar | mombia , mbojere , movä |
desvirgar | poty’o , mombu , hyepy’o |
detallar | mbosa’isa’i |
detectar | juhu |
detective | hekaha |
detector | mba’erekaha , juhuha |
detener | mombyta , joko |
deteriorar | mbotuya , mbyai |
detestar | py’aro , royrö |
detonar | mbokapu , mbopu , mombu |
detrás | tapykuépe , kupe , tapykuéri |
deuda | ñeme’ëva’erä |
deudo | pehëngue |
devastar | mbyaipaite |
devenir | tenonderä |
devoción | tupärayhu , tayhu |
devolver | me’ëjey , mbojevy , mbojere |
devorar | mokökö , jakosokoso |
día | ára |
diablo | aña , mba’epochy , ahë |
dialecto | ñe’ëvo |
dialogar | ñomongeta |
diamante | itaveraite , itatïete |
diario | kuatiañe’ë , kuatiahaipyre , momaranduha |
diarrea | tye , punga , chivivi |
dibujar | moha’anga , ta’angahai |
dicción | ñe’ëporä |
diccionario | ñe’ëryru |
dicha | tory , vy’a , po’a |
dicho | ñe’ënga |
dictador | tuvichaha’eño |
diente | täi |
dieta | karukatu , karukuaa |
diez | pa |
diezmar | momichï , jukaheta |
diezmo | tupämba’e |
difamar | kaguai , moherakuävai , moñe’ëmeguä |
diferenciar | mbojuavy , moingoe , mbojoavy |
difícil | hasy , hypy’ü |
dificultar | mopa’ä , mbohasy , mbopohýi |
difundir | mosarambi , moherakuä , myasäi |
difunto | amyrÿi , te’öngue , omanóva |
difusión | myasäi , ñemyasäi |
digerir | tembi’uguapy |
digitar | hechauka |
dignificar | momarangatu , momba’eguasu |
dilatar | mbopuku , pyso , mboare |
diluir | mboyku |
diluvio | amaguasu |
diminuto | kytomi , michïmi , hesa’i |
dios | tupä , ñandejára |
diploma | kuatia’atä |
diplomacia | tetäguataita reko , ñe’ekuaareko , teko katupyry |
diptongo | puköi , pu’aeköi |
director | moakähára |
dirigir | mboguata , myakä |
discordia | juavy , jeikovai |
disculpar | ñyrö , moñerö |
discurso | ñe’ësyry , ñe’ëkuaa , ñemoñe’ë |
discusión | ñombohovái |
discutir | ñombohovái , joja’o |
disecar | mbopiru , mokä , mbo’ypi |
disentir | joavy |
disertación | ñe’ësyry |
disfraz | kambara’anga |
disgustar | mbopochy , moñeko’öi |
dislocar | mongaráu , mbokaráu |
disolver | mboyku , mboheku |
disparar | mbokapu , japi , poi |
disparo | mbokapu |
disputar | joa’o , ñombohovái , ñe’ëapi |
distanciar | ñemomombyry |
distante | mombyry |
distraer | hesamboyke , joko |
distrito | tava’i |
diurético | oporomonguarúva |
diurno | aragua , arakuegua |
divertir | mbovy’a , mbohory , vy’a |
dividir | mboja’o , mbovo , pehe’ä |
divinidad | tupäreko |
divino | tupä rehegua , marängatu |
divisar | hecha , jekuaa |
divisible | oñemboja’okuaáva |
división | ñemboja’o , ñepehë’ä |
divulgar | moherakuä , myasäi , mosarambi |
doblar | mokarë , pepy , mokarapä |
doble | köi , jo’a , joyvy |
dócil | ñe’ërendu |
doctor | pohanohára , aranduvusu |
documento | terakuatia , kuatia , kuatia’atä |
doler | hasy , rasy , mbyasy |
dolor | tasy , ñembyasy |
domar | tekovai’o , tesaite’o |
domicilio | róga , óga , tapÿi |
domingo | arateï |
dominio | poguy |
doña | kuñakarai |
donación | ñeme’ë , jopói , temikuave’ë |
donar | me’ërei |
dormir | ke |
dormitar | kerambi , ropevy , pirakutu |
dragar | yvykaräi , jo’o |
droga | ñanavai |
ducharse | jahu |
dudar | py’aheta , py’amoköi |
dueña | jára , terekua |
dulce | mba’ehe’ë , he’ëva |
dúo | joyvy , köi |
dupla | köi |
duplicar | momoköi , mbojoyvy |
duración | hi’arekue , tekoare |
durante | kuévo , jave , guare |
durar | are |
echar | ty , jeity , mosë |
eclipsar | mo’ä , mbogue , mopytü |
ecografía | tetepyecha |
economía | virupurukuaa |
edición | ñenohë , jekuaauka |
edificar | jogapo , jaitypo , mopu’ä |
editar | guenohë , kuaauka |
editorial | haimyakäha |
educar | mbo’e , porombo’e , hekombo’e |
eficaz | ha’eve , katupyry |
eficiencia | katupyry |
egoísta | ha’eñonteséva |
egresar | mohu’ä , mbopaha |
ejecución | apo , apopy , jejuka |
ejecutar | japo , juka |
ejecutivo | mburuvicha , apohára |
ejemplo | techapyrä , tembiecharä , techaukarä |
ejercicio | teteku’e , tetejepyso , teteñemongu’e |
ejercitar | momba’apo , tetejepyso |
elaborar | japo , mba’apo |
elección | poravo , jeiporavo , tembiporavokue |
electricidad | tendyry , ñanirýi |
elefante | tïmbuku |
elegir | poravo |
elevador | hupiha , mopu’äha |
elevar | mopu’ä , hupi , mbojupi |
eliminar | juka , mosë , pe’a |
elogiar | momorä , rohory , guerohory |
eludir | jehekýi , jei , pia |
embalar | mboape , mbohyru , mboapakua |
embargar | joko , mbohepyjoko , mombyta |
embarrar | mbotuju |
embaucar | mbotavy |
embelesar | mbojurujái , jurujái |
embellecer | moporä |
embestir | topeta , taky , ndyry |
embocar | moinge |
embriagar | monga’u , mbopichoro , ka’u |
embromar | mbojaru , mbotavy , myangekói |
embrujar | mbopaje |
embudo | tykuaha , hykuavoha |
embuste | japu , ñembotavy |
emigrar | së , ho |
emocionar | mbopy’akyrÿi , mopirï , mbovy’a |
empachar | mopunga |
empapar | mbohykue , mohe’ö , myakÿ |
emparejar | mbojoja |
empatar | mbojoja , joja |
empobrecer | momboriahu , ñemomboriahu |
empresa | mba’apoha |
empresariado | mba’apohajára |
empujar | myaña |
empuñadura | ýva , pyhyha , jepyhyha |
emular | ha’ä |
enaltecer | mbotuicha |
enamorar | moakäraku , ñemboki , akäraku |
enano | ikarapéva |
encajar | mbohyru , moinge asy , ñoña |
encaje | jegua , ñanduti |
encallar | yga ñetïnga |
encantar | mbovy’a |
encarcelar | moka’iräi |
encarecer | hepyve , ñembohepyve |
encestar | mboajaka , moinge |
encima | ári , hi’ári |
encimar | mbojo’a |
encoger | ñeñýi , mocha’ï , mocha’ï |
encontrar | juhu , topa , jetopeta |
encorvar | movä , pepy , mokarapä |
encubrir | ñomi , mo’ä , mokañy |
encuentro | ñuguaitï |
encuesta | ñeporandu heta |
encumbrar | mboyvate , mohu’äite |
enderezar | pyso , moñembo’y , mokarë’o |
endurecer | mohatä , myatä |
enemigo | ja’e’ÿha |
energía | mbarete |
enero | jasyteï |
enfadar | mbopochy |
enfermar | mbohasy |
enfermedad | mba’asy , tasy |
engañar | mbotavy , japu |
engaño | japu , ñuhä , japu |
engendrar | moñemoña , ñemoña |
engordar | mongyra , kyrave |
enjugar | mokä , mbohykuejei |
enojar | mbopochy , moñeko’öi , picha |
enojo | pochy , ñeko’öi |
enorme | tuichaiterei , poro’o |
enredar | mojehe’a , moapañuäi |
enriquecer | momba’eheta , ñemomba’eheta |
ensalzar | momba’eguasu |
ensanchar | mbopyve , pysove , mbopeve |
ensartar | moapesä , hesyvö |
ensayar | ha’ä , kuaara’ä |
enseguida | agäite , ko’agäite , sapy’aite |
enseñanza | tekombo’e , mbo’ereko , porombo’e |
enseñar | hekombo’e , kuaauka |
ensillar | mboapyka |
ensordecer | apysakuamboty |
ensuciar | mongy’a , momarä |
entender | kümby , tesakä , kuaa |
enterar | kuaauka , momarandu |
entero | opavave , mayma |
enterrar | ñotÿ , jaty , ñemitÿ |
entibiar | mbohakuvevúi |
entorno | jere |
entrada | keha , jeikeha , jeikerepy |
entraña | tyekue , tyepy , py’a |
entrar | ke , hasa , sururu |
entre | pa’üme , apytépe , mbytépe |
entrega | ñeme’ë |
entregar | me’ë , mbohasa , mbopojái |
entremeter | ñemoinge , jasuru |
entrepierna | takamby , tapypa’ü , takambypa’ü |
entresacar | poravo , japytere’o , ape’o |
entretener | mbovy’ajoko |
entrevistar | mongeta , ñomongeta |
enumerar | papa |
envasar | mbohyru , mbopire |
envase | hyru , tyru |
envejecer | tuja , guaiguï |
enviar | guerahauka , jokuái , mondo |
envidiar | pota’asy , rekose , rekose’asy |
envolver | mbohyru , ñuä , jokua |
epidemia | mba’asyguasu , tasysarambi |
época | ara’aty , ára |
equidad | tekojoja |
equilibrar | mbojoja , mbopohyijoja |
equipo | atyporavopyre , atypy |
erección | ñemopu’ä , tembo’atä |
erguir | mopu’ä , moñembo’y |
erosión | ñemondoro , yvyrembesoro |
erótico | hakuchï , haguyrö |
errar | javy , jejavy , mba’eavy |
error | jejavy |
eructar | urë , gue’ë |
escalar | jupi |
escalera | jupiha , jupiguataha |
escalofrío | pirï , ty’airo’ysä |
escama | pire’ape , pirapire |
escampar | pi , amapa |
escándalo | techaukavai , techaukatie’ÿ |
escaño | guapyha , apyka |
escape | ñesë |
escarbar | typeka , guyguy , jeporeka |
escasez | pokängue , jehasa’asy |
escenario | ñoha’agaha , ñoha’anga apoha |
esclarecer | mohesakä , hesape |
esclava | tembiguái |
escoba | typycha |
escolar | mbo’ehaogua , teminbo’e |
esconder | mokañy , ñomi , moñemi |
escondite | kañyha , ñemiha |
escribir | hai , mbokuatia |
escritor | haihára |
escuchar | hendu , japysaka , jesareko |
escudo | mo’äha |
escuela | mbo’ehao |
esculpir | moha’angä |
escupir | ndyvu |
esencial | teakuämombygua |
esfera | avoa |
esforzar | ñepia’ä , ñeha’ä |
eslabón | itasäjoaju |
esmerar | ñeha’ä , japoporä |
espacioso | tuicha , pyrusu , pe |
espada | kysepuku |
espantar | mondýi , mongyhyje |
esparcir | mosarambi , myasäi , pyso |
especial | poravopyre |
especie | tekove , joguaha , mba’erepy |
espectral | anguereko |
espejo | jahechaha , itangecha |
espera | ñeha’arö , ta’arö |
esperar | ha’arö |
esperma | mombary , ñemoñarä |
espeso | hypy’ü |
espía | pyrague , tïro’ysä |
espiar | mañañemi , ma’ë’aguï , ma’ë |
espiga | ygue , hára |
espina | ñuatï , tatï , ratï |
espíritu | ä , angá , pytu |
esplendor | jajái , hesape |
esponja | ygáu , kytyha |
esposa | tembireko |
esposo | ména |
espuela | pyatï , pyratï |
espuma | tyjúi , rejúi |
esquela | kuatia’atä’i |
estaca | mombyta , yvyra’akua |
estacionar | mombyta |
estadio | mangara’äha |
estado | tetäete , tetämyakä |
estafa | ñemonda , monda , porombotavy |
estafar | monda , mbotavy |
estallar | mbokapusoro , pu , soro |
estampa | ta’anga |
estampido | mbokapu , sunu |
estancar | mombyta , mono’ö , joko |
estancia | mymbarenda |
estanque | yno’öngue |
estar | me |
estatua | ta’anga’ita |
estilo | teko , reko |
estimular | mokyre’ÿ , mbohetia’e , mbojuruhe’ë |
estirar | pyso , mbopuku |
estómago | py’a |
estrangular | juvy , juvoka |
estrategia | tembiaporäpavë , mba’aporäve |
estrechez | po’ikue , techavai , mboriahu |
estrella | mbyja |
estremecer | pirï , mopirï , sysýi |
estrenar | poruramo , moñepyrü |
estrofa | haipyvo |
estropear | mbyai , hunga |
estructura | tekopy , tetepy |
estruendo | guarara , tyapuguasu |
estrujar | poka , hykue’o , jopy |
estudiar | ñemoarandu , jetavy’o |
estupidez | tovatavy |
etapa | ararasa , arapahë , arapehëngue |
eternidad | tekoapyra’ÿ |
ética | tekoporä |
etimología | ñe’ëypy |
etiquetar | mbohéra |
eufonía | ñe’ëpuporä , puporä |
evacuar | monandi , jehekýi |
evaluar | mbohepy , ha’ä |
evaporar | mbogue , motimbo |
evidente | sakä , hesakä , ajekuaáva |
evocar | mandu’a |
exacto | oïporä , añetegua , ha’ete |
exagerar | mbotuicha |
examen | aranduchauka , kuaara’ä |
examinar | ma’ë , maña , hecha |
excavar | jo’o , mboyvykua |
exceder | hasa , mohemby |
excluir | mboyke , pe’a , mbojei |
exclusión | ñemosë , jeipe’a |
excremento | tepoti , tekaka |
exigir | jerurepohýi |
existir | me , ko |
expandir | pyso , myasäi |
expansión | ñemyasäi , ñemosarambi |
experimentar | ha’ä , ñandu , japoñepyrü |
expirar | pytupa , jehekýi , mano |
explicar | mohesakä , myesakä |
explotar | mbokapu , mbopu , kapu |
exponer | mombe’u , hechauka , muesakä |
exportar | guerahauka |
exposición | tembiechauka |
expresar | mombe’u , ñe’ë |
exprimir | hykue’o , poka , mondyky |
expulsar | mosë |
exterior | oka , okára , okáre |
exterminar | jukapa , momba , pe’aite |
extinguir | mbogue , juka |
extintor | tatambogueha , mbogueha |
extirpar | hapo’o , nohë |
extracción | ñenohë |
extraer | guenohë , hekýi |
extrañar | techaga’u |
extranjero | pytagua , tetä ambuegua |
extraviar | mokañy , kañy |
extremo | pahague , apy , apÿi |
eyacular | momba , poi |
fábrica | apoha , jajapo , ñemba’apo |
fabricación | apo , apopy , aporape |
fabricar | mba’eapo , japo , mopu’ä |
fábula | morangu |
fachada | ogarova , tova |
facial | tova rehegua |
fácil | ndahasýi , hasy’ÿ |
facilidad | tasy’ÿ , teko hasy’ÿ |
facilitar | mbohape , pytyvö |
factible | ojejapokuaáva |
factor | apoha , mba’eapoha |
factura | kuatiañemu , joguapy rechaukaha |
facturar | mbokuatiañemu |
facultad | mbo’ehavete , mbo’ehaopavë |
faena | tembiapo , mba’apo |
faenar | juka so’orä |
faja | chumbe , ku’asä , ku’ajopyha |
falaz | japu , oporombotavýva |
falda | sái |
fallar | javy |
fallecer | mano , pa , pytupa |
falsear | tovamoköi , japu |
faltar | jejavy , ja’yvere , noïmbái |
fama | terakuä , ñembotuicha , ñemomorä |
familia | ogaygua , pehëngue , ñemoñare |
fantasía | oiko’ÿva , ñeimo’ä , ojehugua’úva |
fantasma | ängue , póra |
fardo | apakua , jokuapy |
fariña | typyraty |
faro | tesapeharä , tendyrä |
farra | vy’aguasu , karuguasu |
fastidiar | moñeko’öi , mbyaju , monguerái |
fatiga | kene’ö , juku’a , soso |
fatigar | mokane’ö |
fauna | tymba aty |
favor | pytyvö |
faz | ape , tova , tenonde |
fe | jerovia |
febrero | jasyköi |
fecha | arange , ára |
fecundar | mombo’a , mbohyeguasu , mbopuru’a |
felicidad | tory , vy’apavë , py’aguapy |
felicitar | rohory , momorä , guerohory |
fenómeno | mba’e ojehecha’ÿva |
feo | vai |
fermentar | haguino , vu |
feroz | ñarö , iñaröite |
fértil | yvyporä |
fervor | akäraku , py’akyre’ÿ |
festejar | mboarete , ñemboki |
fetidez | ne , nevu |
feto | mitarä |
fibra | taju , tyvi , tovykä |
ficción | gua’úva , haipyre gua’u |
fidelidad | jeroviapy , jeroviareko |
fiebre | akänundu |
fiera | mymbañarö |
fiesta | arete , vy’a |
figura | ta’anga , techaukapy |
fijar | kutu , mohatä , mombyta |
fila | tysýi |
filtrar | mbogua |
filtro | mboguaha |
fin | apy , apýra , hupytyrä |
final | pahague , tembe’y |
financiar | hepyme’ë |
fingir | tovamoköi , jajapo , japogua’u |
fino | po’i , pererï |
firma | teraguapy , terahai |
firmar | mboteraguapy |
fiscalizar | hecha , mohenda |
flacidez | tu’ü , kangy , pirekuerei |
flaco | piru , po’i , ypi |
flagelar | havira , mbyepotivai |
flagelo | tekoasy , mba’evai |
flamear | veve , jajái |
flauta | mimbi |
flecha | hu’y |
flechar | mbohu’y , japi |
fletar | guerurepy , pururepy |
flor | yvoty , poty |
flota | yga aty , aty |
fluidez | syryry , tyku |
fluvial | |
foco | mbyte , mba’erendy , hy’arendy |
fogata | tatarendy , tataypy |
fogón | tataupo , tatarenda |
fogoso | rari , iñakärakúva |
fomentar | pytyvö , moakäraku |
fondo | tugua , kupe , guy |
fonología | ñe’ëpukuaa |
forcejear | ñepia’ä , ñeorairö |
formar | japo , pyaha |
formular | mombe’u , moñe’ë |
fornicar | pyhy , poro’u , poreno |
forrar | mbyape , mboape |
forro | mboapeha , ape |
fortaleza | py’aguasu , pu’aka , mbarete |
fortuna | po’a , pirapire heta |
forzar | myaña , rairö |
fósforo | tatame’ëha |
fotografía | ta’anga |
fotografiar | mota’anga |
fractura | pë , ñepë , jeka |
frágil | jekareíva |
fraile | pa’i |
franco | ñe’ëresakäva , he’íva añetegua |
frase | ñe’ëjoapy |
fraude | pokarë , ñemonda |
frecuente | tapiagua , memegua , popy’ÿi |
fregar | kyty , pichy , jekyty |
freír | mbojyryry |
freno | mombytaha , jokoha , jurujokoha |
fresco | to’ysä , piro’y , pyahu |
frío | ro’y , ho’ysä |
fritar | mbochyryry |
frotar | kyty , pichy , japichy |
fructificar | a , hi’a |
fruncir | mocha’ï |
fruta | yva , a |
frutilla | yvapytä |
fuego | tata , tatarendy |
fuera | okápe |
fuerte | mbarete , jy , pu’aka |
fuerza | pu’aka , mbaretekue |
fuga | ñesë , kañy |
fugar | piä |
fugaz | pya’e , ndahi’aréiva , sapy’agua |
fumar | pita |
función | ma’ëräpa |
fundar | moñepyrü , moheñói |
fusil | mbokaguasu |
fusión | jehe’a , jopara |
fusionar | mbojehe’a |
fútbol | mangapykuaa , mangañembosarái |
futuro | tenonderägua |
gabacho | ky’a , ijaréva |
gabán | ao , ñuväha , aopohýi |
gabardina | kuimba’e ao |
gacela | guasu kuña , guasu |
gaceta | kuatiamaranduha |
gafa | tesairü |
gaita | mimby |
gajo | rakä , hakä |
galán | karia’yporä , kichïha |
galantear | kuñamboaguara , ñemboki |
galardón | jopói , porepy |
galaxia | mbyja aty |
galeno | pohanohára |
galería | ogaguy , ogapepoguy |
galleta | mbujapeapu’a |
gallina | ryguasu |
gallo | kupyju , ryguasume |
galpón | ogaguyguasu |
gambeta | jehekýi , ñembogua |
gamuza | aohaguéva |
ganadería | tymba aty , mymbarekokuaa |
ganadero | tymbajára |
ganado | tymba , mymba |
ganar | tenondépe ñesë , ñemomba’erepy , viru mbyaty |
gancho | ty’äi , potäi |
ganga | hepy’ÿva , ndahepýiva |
ganso | guarimbe , ype |
garaje | mba’yrumÿikoty , mba’yruñongatuha |
garantía | jeroviauka , hekoviarä |
garfio | ty’äi |
garganta | ahy’o |
gargantilla | mbo’y , ajurigua |
gárgara | ahy’ohéi , jejuruhéi |
garza | hoko , kuarahy mimby |
gas | mba’etï , timbo , pytu |
gastado | purupyre , chapï , apï |
gastar | puru , mbyai |
gata | mbaraja kuña |
gatear | poñy , guata opóvo |
gato | mbaraja |
gavilán | taguato , kirikiri |
gel | jajy |
gema | hoky , itavera |
gemelo | köingue , membyköi , mitäköi |
gemido | pyahë , pyambu |
gemidor | ipyahëva |
gemir | pyahë , pyambu |
gendarme | tahachi |
generación | ñemoñare |
generador | apoha , moñemoñáva |
general | mburuvicha guasu |
generalizar | mopavë , pyso opávare |
generar | mba’eapo |
género | meña |
generoso | pojera , ome’ëséva |
génesis | ypykue |
genial | katupyryeterei , arandu |
genio | tekove arandu |
genital | kuaruha |
gente | ava , yvypóra , mbya |
gentil | heko marangatúva |
geografía | yvyapekuaa |
geología | yvyrekokuaa , yvyrekombo’e |
geriatría | tujarekokuaa |
germen | teñói , ra’ÿi , ñepyrü |
germinar | moheñói , hokypu , heñói |
gestación | tyaguasu , puru’a |
gestión | tembiaporape |
gesto | tovameguä , teteñe’ë |
gigantesco | poro’o , popeno , mburutue |
gimnasia | teteku’e , tetepyso |
ginecología | kuñarekokuaa , membyrapekuaapy |
girar | jere , pyryrÿi |
glaciar | yrypy’amÿi |
glande | tembo akä |
global | paite , mbaite |
globo | mba’eapuha |
gloria | verapy , terakuä , jajái |
glotón | hyguatä’ÿva , okaru hetáva |
glúteo | teviro’o |
gobernar | myakä , motenonde |
golfo | oikéva yvýpe |
golondrina | tuguái jetapa , mbyju’i |
golosa | okarusereíva , mba’ehe’ë’useha |
golpe | pete , mbota , japete |
golpear | nupä , mbota |
goma | ysy , kambysy , aysy |
gorda | kuña kyra , avevo |
gordo | kuimba’e kyra |
gordura | kyrakue , ñandy , teko kyra |
gorila | karaja |
gorra | akängao |
gota | tyky , tykykue |
gozo | tory , vy’a |
grabar | karäi |
gracia | juky , tekojuky , ka’avo |
grado | mbo’esyry , arapytu , kokatu |
graduar | moïporä , mbojoja |
gramática | ñe’ëtekuaa |
gran | tuicha |
granado | ha’ÿimbyréma |
grande | tuicha , kakuaa , guasu |
granizo | amandáu |
granja | mymbarenda , kokue |
grano | ta’ÿi , kogara’ÿi |
grasa | ñandy , kyrakue |
grasera | ñandyryru |
grata | hory , mbovy’áva |
gratificar | hepyme’ë |
gratis | rei , me’ërei , ka’ípe |
gratitud | aguyjevete |
gratuito | reigua |
grave | pohýi , vai , poro’óva |
gravidez | puru’a , tyeguasu , tyevu |
greña | akächara , akächalái |
grieta | tiri , jeka ñepyrü |
grillo | kyju |
gringo | pytagua , tetä ambuegua |
gris | hüngy |
gritar | sapukái |
grosería | tekotie’ÿ , kachiäi |
grosor | anambusukue , poguasukue |
grúa | hupiha |
grueso | poguasu , anambusu |
grulla | hoko , tajasu guyra |
gruñir | ngururu , kororö , mburea |
grupa | apýri , ñakämby |
grupal | oñondivéva |
grupo | aty , atypy |
gruta | itakua , yvytykua |
guacamayo | gua’a , guaka , kaninde |
guante | poryru , po ao |
guapo | porä , katupyry , ha’eve |
guaraní | avañe’ë |
guarda | ñangarekohára , rerekua |
guardar | ñongatu , ñomi , ñangareko |
guardia | mañaha , tahachi |
guardián | terekua , mañahára |
guarecer | kañy , mo’ä , ñongatu |
guayaba | arasa’a |
guayabal | arasaty |
guayabo | arasa |
guerra | ñorairö , guarini |
guía | mboguataha , sämbyhyha |
guiar | mboguata |
guiñar | ñembosavi , ñemotïcha’ï , ñesapymi |
guión | taiky |
guisar | momimói , mbojy |
guitarra | mbaraka |
guitarreo | mbarakapu |
gula | karuserasa , karusevai |
gusano | yso , taso , sevo’i |
gustar | ha’ä |
gusto | hekue , vy’a |
hábil | ha’evéva , katupyry |
habilidad | katupyrykue |
habilitar | mbokatupyry , mbopu’aka |
habitación | koty |
hábitat | tekoaty |
hábito | ao , jepokuaa |
habitual | tapiagua , meme |
habituar | mbojepokuaa , mbo’e |
habla | ñe’ë |
hablado | ñe’ëmbyre |
hablador | ñe’ëngatu , jurumy’ÿi |
hablar | ñe’ë , ñemongeta |
hacer | japo , mba’e’apo |
hacia | gotyo |
hacienda | mymbarenda |
halagador | mboaguaráva , mbojuruhe’ëva |
halagar | mboaguara , mongele’e , mbojuruhe’ë |
halcón | taguato , kirikiri |
hallar | juhu , vy’a |
hallazgo | juhupyre |
hamaca | kyha |
hamacar | myatymói , mbovava |
haragán | hekoreíva , iñate’ÿva , omba’apose’ÿva |
harapo | aosorokue , aochalái |
harina | hu’itï |
hartar | mohyguatä , myenyhë , mbyaju |
hartazgo | tenyhë |
hastiar | monguerái |
hastío | kuerái , mbyaju |
hato | mymba aty |
hazaña | tembiapo guasu |
hazmerreír | toryja , pukaha |
hebilla | avajokoha |
hechicería | paje |
hechicero | paje apoha , ava paje |
hechizar | mbopaje , pohano , moakäraku |
hecho | apopyre , tembiasa |
hediondez | nevu |
hediondo | hyakuävai , ne , katï |
hedor | katï |
helada | ro’yrypy’a |
heladera | moro’ysäha |
helecho | amambái , chachï |
hélice | mboveverä |
hematoma | akändu , kändu , ruru |
hembra | kuña |
hemisferio | yvyvore , yvyapu’a |
hemorroide | teviruguy |
herbívoro | ka’avo’uha , kapi’i’uha |
heredar | ñeme’ëtúvagui |
heredero | jararä |
hereje | ijeroviapa’ÿva |
herejía | jeroviateko’ÿ |
herencia | tuvakuéragui oúva |
herir | kytï , japi , mbovo |
hermano | joyke’y , pehengue , pesëngue |
hermosear | moporä |
hermoso | porä |
hermosura | porängue |
hernia | tyekuesë , tyepiresoro |
héroe | hekokatúva , ipy’aguasúva |
herpe | juruñembyai |
hervir | mbopupu |
hervor | pupu |
hiato | puköi’ÿ |
hidratar | mbo’y |
hielo | yatä , yrypy’a |
hierba | ñana , kapi’i |
hierro | kuarepoti |
hijastro | memby’anga |
hijo | memby , ta’ýra |
hilar | povä |
hilo | inimbo |
hincar | kutu , ñatöi , jekutu |
hinchar | mboruru , moapeno , mbovu |
hinchazón | ruru , jevu , apeno |
hipérbole | mbotuicháva |
hipócrita | hova moköiva , tovamoköi |
hipoteca | mbo’itaguy |
hipótesis | hupityrä |
historia | tembiasakue , marandekohai |
hocico | tï , apyngua |
hogar | ogapy , tapÿi , oga |
hoja | togue , hoguge |
hojear | momýi , kuatiamomýi |
hola | maitei , mba’éichapa |
holgazán | hekoreíva |
hollín | tatatï ky’akue , tatatïjare |
hombre | kuimba’e , yvypóva , ava |
homicida | jukahare , porojukaha |
homicidio | jejuka |
homologar | mbojoja |
homólogo | joja , terajoja |
honda | ita momboha , ita poiha |
hondo | pypuku , hypy , pyko’ë |
honestidad | tekopotï , tekomara’ÿ , tekoporä |
honor | terakuäporä , terakuä guasu |
honrar | mbotuicha , monmba’e |
hora | aravo , ára |
horca | juvyha |
horcón | yvyra ñakamby |
hormiga | tahýi |
horno | tatakua |
horror | kyhyje , pirïmba |
hospedaje | mbohuparenda |
hospedar | moguahë , mbohupa |
hospicio | hoga’ÿvarenda |
hospital | tasyo |
hospitalizar | tasyópe jeike |
hostia | mbujape karai |
hotel | mbohuparenda |
hoy | ágä , ko árape |
hoyo | kua , yvykua |
hueco | nandi , pa’ü , kuára |
huerta | ka’avoty , kógaty |
huir | piä , kañy , yvyjo’o |
humanidad | yvypóra reko |
humano | yvypóra , heko poräva |
humear | motimbo , mohatatï , myatatï |
humedad | te’öreko , te’ö , tykue |
humedecer | mohe’ö , myakÿ |
húmedo | he’ö , akÿ |
humilde | tïndy , mirï |
humillación | ñetïndy , ñemomirï |
humillar | motïndy |
humo | tatatï , tïmbo |
humor | tory , pukarä |
hundir | moïnge , mbyasuru , japasuru |
huracán | yvytutarova , yvyturatä , yvytu pochy |
huraño | hovasy , sagua’a , hory’ÿva |
hurgar | povyvy , guyguy , jeporeka |
hurra | pipu |
hurtar | monda , javyvy , mokañy |
ibis | karäu |
ida | ho |
idea | temimo’ä , apytu’üroky |
ideal | poräite , potapyrä |
idéntico | peteïcha , joguaha , ojojáva |
identidad | rekotee |
identificación | ñemopeteï |
identificador | jekuaaukaha |
identificar | kuaauka , ñemopeteï , kuaauka |
ideología | potapyrembo’e |
idilio | joayhu |
idioma | ñe’ëte , ñe’ë |
idiota | tarova , výro , tavyrai |
idolatrar | hayhueterei |
ídolo | hayhupy , tupägua’u |
idóneo | katupyry , ha’eve |
iglesia | tupäo |
ignominia | tembiapovai |
ignorancia | kuaa’ÿ , tavy , tekotavy |
ignorante | tavy , ndoikuaáiva |
ignorar | kuaa’ÿ , ñembotavy |
igual | peteïcha , javegua , javeve |
igualar | mbojoja , mopeteïcha |
igualdad | joja , tekojoja |
iguana | teju , teju’i , tejuguasu |
ilegal | kañy , maü , hekopegua’ÿ |
ilícito | hendape’ÿ , avy , kañyhápe |
iluminación | tesape , tendy |
iluminar | hesape , myesakä |
ilusión | anduavy , kuaa avy |
ilusionar | moñanduavy , mbokuaa avy |
ilustrar | mbo’e , momarandu , moha’änga |
imagen | ta’änga , ñeimo’ä |
imaginación | py’amongeta , ñeimo’ärei |
imaginar | mo’ärei |
imán | itakaru |
imbécil | výro , tavy , tavyrai |
imitar | ha’änga , ha’ä , hekora’ä |
impaciencia | jahéi , kuerái |
impacientar | mbopochy , mbokuerái , monguerái |
impactar | mbojapi |
imparable | opyta’ÿva |
impartir | me’ë |
impedido | marachachä , apa , meguä |
impedir | joko , mopa’ä |
imperio | tetä guasu |
ímpetu | mbarete , hatäha |
implante | moïjey , ñemoïpyahu |
implicar | mboja |
implorar | jerure’asy , ñepomoï |
implosión | kapureypy |
imposible | ikatu’ÿva |
impostor | ijapúva , oporombotavýva |
impotente | ipu’aka’ÿva |
impresión | py’a atöi |
impresionar | ñanduka , mopirï , py’arasa |
imprevisto | ñeha’arö’ÿ , sapy’agua |
imprudencia | ñangareko’ÿ , tarova |
imprudente | oñangareko’ÿva |
impugnar | mbotove , mbohovái |
impulsar | mboguata , myaña , momýi |
impunidad | jehejarei |
impureza | ky’a , mba’eky’a , marä |
impuro | ky’a , tie’ÿ , tyai |
imputar | mboja |
inacción | jehejarei , japo’ÿ , ñemomombyry |
inaugurar | moñepyrü , ñepyrü |
incansable | ikane’ö’ÿva |
incapaz | pituva , aruru , ikatupyry’ÿva |
incentivar | mbojopói , jopói |
incierto | hesakä’ÿva |
incinerar | motanimbu , mbokusugue , hapypa |
inciso | pehëngua , vore |
incitar | moakäraku |
inclinar | mbojayvy , motïndy , movä |
incluir | moïnge pype , moï , pype |
incluso | avei , ave |
incógnito | ojekuaa’ÿva |
incomodar | myangekói , monguerái , mbyaju |
incomodidad | jeikoporä’ÿ , vy’a’ÿ |
incómodo | oiko asy , ojeiporu’asýva |
incomparable | jojaha’ÿva |
incomunicar | moha’eño |
incrédulo | ndogueroviáiva |
increíble | jeguerovia’ÿ , jerovia’ÿva |
incrementar | mbotuichave , mbohetave |
increpar | ja’o |
incriminar | mboja |
incrustar | moïnge pype , mbohasa |
incubar | mboja |
indeformable | kuaa’ÿva , jekuaaporä’ÿva |
indeleble | ja’ekuaa’ÿva |
indemnizar | mbuekovia , me’ëjevy , mbohekovia |
independencia | säso |
independiente | hekosäsóva , ijeheguíva |
indestructible | oñembyai’ÿva |
indicar | hechauka |
índice | techaukaha , kuärechaukaha |
indicio | techaukaha |
indígena | ypykue , ava , te’ýi |
indigente | imboriahuetéva |
indigestión | py’avai |
indignación | pochy , ñeko’öi |
indignar | porombopochy |
indirecto | karë , jerépe , ñe’ëmombo |
indisciplina | ñe’ërendu’ÿ |
indiscutible | añeteguaite |
indispensable | tekotevëtéva |
indisposición | tasyvevúi , tasykatu |
indispuesto | ñeñanduvai |
individual | peteïteïme , tee |
individuo | tekove , máva , tapicha |
inducir | guerahara’ä |
indudable | añete , katuete |
indulgencia | ñyrö |
indumentaria | ao |
industria | apopy |
industrial | apopyre , apopyjára |
inédito | noñenohëiva , ojekuaa’ÿva |
inepto | pituva , pitua , katupyry’ÿ |
inerte | hekomanóva |
inestable | pyta’ÿ , ndopytáiva |
infalible | ojavy’ÿva |
infancia | mitäreko |
infante | mitä , mitämi , kunumi |
infarto | ñe’äsoro , korasösoro |
infección | mba’asy |
infeliz | vy’a’ÿ , po’a’ÿ , chavi |
inferior | guyve , poguygua , michïve |
inferioridad | michïvéva , michïreko |
inferir | japo , ñohë |
infernal | añaretägua , vaieterei |
infestar | mbohasy |
infidelidad | akäratï , ñemoakäratï |
infierno | añaretä |
ínfimo | kýto , michïmi |
infinito | apyra’ÿ , pave’ÿ , hypa’ÿva |
inflamar | mboruru |
inflar | mbovu , vu |
influencia | pu’aka , pokatu |
influir | moirü , pu’aka , mbopu |
información | momarandu |
informado | oikuaáva , oñemomarandúva |
informal | kachiäi |
informar | momarandu , mombe’u |
informe | marandu , mombe’u |
infortunio | po’a’ÿ , jeiko asy |
infracción | jejavy |
infraestructura | mba’eporurä |
infusión | ygua , tykue |
ingeniería | mba’eapokuaa |
ingeniero | apokuaaha |
ingenio | apytu’ü , akäporä , arandu |
ingerir | mokö , syryku |
ingrato | ohechakuaa’ÿva |
ingresar | ike |
ingreso | jeike |
inhábil | pituva |
inhalar | hetü |
inhibir | mboyke , ñemboyke |
inhumar | ñotÿ |
iniciar | ñepyrü , moñepyrü |
inicio | ñepyrü , iñepyrü |
injuriar | momarä , ja’o , jahéi |
injusticia | joja’ÿreko |
inmediato | ko’agägua , hi’aguïva |
inmenso | popeno , tuicharasa |
inmoral | hekoguape’ÿ , tajasu , tie’ÿ |
inmortal | omano’ÿva , manokuaa’ÿva |
inmóvil | omyi’ÿva |
inmueble | yvyrei |
inmunización | teteñeñangareko |
innovación | ñembopyahu |
innovar | mbopyahu |
innumerable | hetaitetreíva |
inocencia | py’apotï , tekotavy |
inquietar | moangata , myangekói |
inquieto | púatarara |
inquirir | heka , porandu |
inscribir | terahai , terajehai |
insecto | yso , moñái |
insensatez | tekotarova |
insensato | tarova |
insensible | pirejy , pire’atä , noñandúiva |
insinuar | kuaaukavy , ñehenduka |
insistir | ñe’ëjeyjey , japojeyjey |
insólito | ndoikomeméiva |
insomnio | kerasy , ke’ÿ , keraho |
inspección | jesareko , ñema’ëaguï |
inspirar | pytuhë |
instalar | mohenda , ñemohenda , moï |
instantáneo | sapy’agua , sapy’aitépe |
instar | jerurejey |
instruir | mbohesape’a , moarandu , tavy’o |
instrumento | tembiporu , mba’eporurä |
intelecto | apytu’ü , mba’ekuaa , akä |
intelectual | akäporä |
inteligencia | arandu , kuaa , tembikuaa |
intemperie | araresa , ñurei |
intención | apose , pota , rembipota |
intensión | apose , rembipota |
intentar | ha’ä , ñeha’ä , ñepi’ä |
intercalar | mombyte , mopa’ü |
intercambiar | ñombojopói |
intercambio | mbojoporuka |
interceder | ñemombyte , ñemopa’ü , jerure |
interino | sapya’agua , hekoviapya’étava |
interpretar | kümby , myesakä |
interrogar | porandu |
interrumpir | jokosapy’a |
intervalo | pa’ü |
interventor | tembiapokue jehecha |
intimar | joju , ñemoirü , jopy |
intimidad | añopegua , añohápe |
intimidar | mbochuchu , mongyhyje |
intriga | pokarë , jatapy |
intrigante | ipokarëva , ojatapýva |
intrigar | jatapy |
introducir | moïngy , moñepyrü , suru |
invasor | ojasurúva |
inventar | mba’epyahujapo |
inversión | viruporukuaa |
invertir | mbojere , mboapajeréi , viruporuporä |
investigación | tapykueho , hapykuereho |
investigar | povyvy , mboguyguy , pyguara |
invierno | araro’y |
invisible | ndojehecháiva , ndojekuaáiva |
invitación | ñepepirü , tenói |
invitar | pepirü , henói |
invocar | henói |
ir | ha , ho |
ira | pochy , pochyete |
irascible | pochyrei |
iris | tesa’ÿi |
ironía | ñe’ëko’öi , ñembohory |
irregular | hekope’ÿ , hekopegua’ÿva |
irrigar | mohe’ö , myakÿ |
irritar | ko’ö , pipi , ñeko’ö |
isla | ypa’ü , pa’ü |
izquierdo | asu , asugua |
jabalí | tañykatï , kure ka’aguy , tajasu |
jabón | havö , mba’eryjúi |
jabonar | mohavö |
jadear | ambu , juku’a , kümbo |
jadeo | ämbu , juku’a , py’akañe’ö |
jamás | araka’eve , máramo , mba’eveichavérö |
jardín | yvotyty |
jarro | y’uha , hy’a , ygua |
jarrón | kambuchijegua |
jaula | mymbarokái , mymbarenda |
jauría | jagua aty |
jefatura | moakähára renda |
jefe | moakähára |
jerga | ñe’ëjopara , ñe’ëjehe’a , aoanambusu |
jeringa | kutuha , nohëha |
jocoso | mbopukáva , horýva |
joder | mbotavy |
jornada | mba’apo’ára |
jornal | mba’aporepy , ára tembiaporepy |
joroba | atuakändu , atukupekändu |
jorobar | mokane’ö , mbyaju |
joven | mitä , mitärusu , ta’yrusu |
jovial | hory , hetia’e |
joya | jeguaka , mba’ehapy |
joyería | jeguakarenda |
joyero | jeguaka’apoha |
juanete | pysäkangue , pysäkanguepo |
jubilación | mba’pove’ÿ ivirúva |
júbilo | vy’a , tory |
juego | ñembosarái , ñeha’ä , nambipoka |
jueves | arapo |
jugador | ha’ähára , ñembosaráiva |
jugar | ha’ä , mbojaru , ñembosarái |
jugo | tykue , ry |
jugoso | hykue , aysy |
juguete | ñembosaraiha |
juicio | akäguapy , akäporä |
julio | jasypoköi |
junco | piri |
junio | jasypoteï |
juntar | mono’ö , mbyaty , mbojoapy |
junto | ojoykére , ypýpe , pýri |
jurado | ñe’ëme’ëhára |
jurisdicción | poguy |
jurista | tekojojakuaaha |
justa | ñembohovái |
justicia | tekojoja |
justificar | momarängatu |
justo | marängatu , hekojojáva |
juvenil | mitärusu , heko mitärusúva |
juventud | tekomitä , tekopyahu |
juzgar | mohenda , mo’ä , hi’ä |
kadí | mohendaha |
kaolín | tovatï |
kárate | rairökuaa , nupäkuaa |
kilo | pohyikue |
kilogramo | sugara |
kilométrico | supukukue |
kilómetro | su ipukúva |
kinesiología | pichykuaa |
kinesiólogo | pichykuaaha |
kiosco | ñemuha’i |
kit | mba’eporurä |
laberinto | tape apyra’ÿ , apañuäi |
labia | ñe’ëkuaa , ñe’ëjuky |
labial | tembe rehegua |
labio | tembe |
labiodental | tembetäigua |
labor | tembiapo |
laboral | mba’apo rehegua |
laborable | arete’ÿ |
laboratorio | kuaaha’arä |
laboriosidad | kyre’ÿ |
laborioso | omba’aposéva |
labrador | ñemitÿhára |
labranza | ñemitÿ , yvyjo’o |
labrar | mba’apo , yvyjo’o , ñemitÿ |
labriego | chocokue , okaraygua , kokueygua |
lacayo | tembiguái |
lacerar | hunga , mondyry |
lacónico | oñe’ëmbykýva , oñe’ëteïteïva |
lacra | tekovai , tekomarä |
lacrar | mbojaite , mbotyete |
lacre | araity pytäpytäva |
lacrimoso | hesaýva |
lactancia | kambu , ñekambu , mitäkambu |
lactante | okambúva |
lactar | mokambu , ñemokambu |
lácteo | kamby rehegua |
ladear | mboyke , movä , ñemboyke |
lado | yke , ypy |
ladrar | ñarö , guahu , gua’i |
ladrido | jagua ñarö , guahu |
ladrillo | yvyjygue |
ladrón | mondaha , popinda |
lagartija | ambere , teju’i |
lagarto | teju |
lago | ypa , yrupa |
lágrima | tesay |
lagrimal | hesaýva |
lagrimear | tesayno’ö , tesaypo |
laguna | ypa’i , yno’ö |
laico | pa’i’ÿva |
lamentable | tasëmbyrä , ñembyasypyrä |
lamentar | mbyasy , rombyasy , jahe’o |
lamento | tasë , pyahë , ñembyasy |
lamer | heréi , jeharéi , ñekümberéi |
lámina | mba’epererï , mba’epe |
laminar | mbopepererï |
lámpara | tesapeha , mba’erendy |
lana | chara , ovecharague |
lance | ñeha’ä , ñorairö |
lancear | kutu kysepukúpe |
lancha | ygakororö , yga |
langosta | tuku |
languidecer | kangy , kaigue |
lánguido | ikangýva , kaigue , aturu |
lanzar | mombo , poi , mosé |
lapidar | japi , mbo’ita |
lápiz | haiha , kuatiahaiha |
láser | tesapembiporu |
lástima | ñembyasy , änga |
lastimar | ñopü , hunga , mbohasy |
latido | tytýi , popo , perere |
latifundio | yvyguasu |
latigazo | ñenupä tukumbópe |
látigo | tukumbo , tejuruguái , nupäha |
latir | tytýi , perere , popo |
latón | ña’ë |
latoso | ay |
laucha | anguja’i , anguja tutu |
laureado | momoramby |
laurel | aju’y |
lavandería | aojoheiharenda |
lavar | johéi |
lavarropa | aojoheiha |
lavatorio | jejoheiha |
lavavajilla | tembiporujoheiha |
laxar | mokangy |
laya | teko |
lazar | jura , mosä |
lazo | juraha , ñemosäha |
leal | jeroviaha |
lealtad | jeroviapy |
lección | mbo’epy |
leche | kamby |
lecho | tupa , inimbe , tenimbe |
lechón | kurera’y |
lechuga | ka’avo , lechu |
lechuza | ñakurutü , urukure’a , kavure |
lector | omoñe’ëva kuatia |
lectura | ñemoñe’ë , moñe’ërä |
leer | moñe’ë |
legajo | kuatia apesä |
legal | hekopegua , añetegua |
legendario | ymaguare , herungua |
legión | tetä , aty |
legislar | hekombo’e , hekome’ë |
legítima | ha’etéva , tee , hekopegua |
legumbre | kumanda |
leído | iñarandúva |
lejanía | mombyryha , apymombyry |
lejano | mombyrygua |
lejos | mombyry |
leña | jepe’a |
lengua | kü , ñe’ëngue , ñe’ë |
lenguaje | ñe’ëkuaa , ñe’ëndýva , ayvu |
lentamente | mbegue , mbeguekatu , vevúi |
lente | tesairü , tesajo’a , tesaköi |
lenteja | kumandamirï |
lentejuela | votöjegua |
lentitud | mbegue , tekombegue |
león | leö |
leonino | |
leopardo | jaguarete |
lepra | kuruvai , aipochy , mba’asy guasu |
lerdo | mbegue , aruru , pijy |
lesión | ai , ñembyai |
lesionar | mbyai , ñembyai , ñehunga |
letal | oporojukáva , ojukáva |
letargo | kerai , kerasy , kepochy |
letra | tai |
letrero | taiñe’ë |
letrina | ñeïha |
leudar | mbovu |
levadura | mboavevoha , mbovuha |
levantar | mopu’ä , hupi , mboyvate |
leve | vevúi , vevýi |
léxico | ñe’ëaty , ñe’ëryru |
ley | tekovoña |
leyenda | monmbe’urä , mombe’upy |
liana | ysypo |
liar | ñapytï , jokua , mboapakua |
libar | kümby , kambu , pyte |
libélula | ñahatï |
liberal | säsorayhúha , ipojeráva |
liberar | mosäso , mbojera , jora |
libertad | säsorayhúha , tekosä’ÿ , tekosäso |
libidinoso | hakuchïva , haguyro , porenoséva |
librar | pe’a , poi , mosäso |
libre | sä’ÿva , rekosä’ÿ |
librería | arandukarenda , aranduka ñemuha |
libreto | kuatiaapopyrä , moñe’ërä |
libro | aranduka , aranduryru , haipyryru |
licenciado | mbo’ekuaahára |
licenciar | mbokatu , heja oho |
lícito | hekopegua |
licor | guaripóla |
licuar | mbojehe’a , mboykuha |
lid | ñorairö |
líder | tendota , akäguasu |
liebre | tapiti |
liendre | kyrupi’a |
lienzo | ao , poyvi |
liga | apytïha , atyha |
ligadura | apytïha |
ligar | mbojuaju , moapytï , ñapytï |
ligereza | pya’e , vevuikue , vevyikue |
ligero | ha’eve , saraki , rari |
lija | kuatiaravara , kuatiahaimbe |
lijar | mosÿi , korocho’o , mbohavara’o |
lima | haimbe’eha |
limar | haimbe’e |
limeta | kaguaka |
limitación | katupa’ÿ |
limitar | mboapýra , mohembe’y , joko |
límite | opaha , apýra , tembe’y |
limítrofe | tembe’ygua , apyragua , akeregua |
limón | lima sutï , apepu puru’a |
limosna | tupämba’e , pojopy |
limosnero | tupämba’ejár |
limpiada | potïmbyre , potïpyre |
limpiador | mopotïha , mopotïhára |
limpiar | mopopï , popi |
limpieza | ñemopotï , tekopotï |
limpio | mopotïmbyre , potï |
linaje | ypykue |
lince | jaguarete’i |
linchar | porojukavai atýpe |
lindar | ko yképe |
linde | ypy , yke |
lindo | porä , poräiterei |
línea | taipe , mba’esýi , ysypoñe’ë |
lingote | itapehëngue , itaju pehengue |
lingüista | |
lingüística | |
lío | jokuapy , javo’ói , apakuapy |
liquidar | ñemumba , mbopaha , juka |
líquido | mba’ery , hykue , hyku |
lírico | angapypegua |
lisiar | moñepä |
liso | sÿi , apesÿi , joja |
lisonja | juruhe’ë , ñemboaguara |
lista | tysýi , terarysýi |
listado | tysýi |
listo | opámava , jejapopáva |
literal | he’iseháicha |
literatura | ñe’ëporähaipyre , ñe’ëporämbo’e |
litigar | ñombohovái , ñorairö |
litoral | tembe’y |
liviano | vevúi , vevýi |
lívido | sa’yju |
llaga | ai , aivai , jai |
llagar | mboai |
llama | tendy , tatarendy , tata |
llamar | henói , jehero , hero |
llano | yvype , ñu , ñupyso |
llanto | tasë , jahe’o |
llanura | yvype , ñu , ñupyso |
llave | mbotyha , pe’aha |
llavear | mboty , mbotyvoka |
llegar | guahë , ñeguahë , ñetïkutu |
llenar | mohenyhë , myenyhë |
lleno | henyhë , chovi , hyguatä |
llevar | gueraha , raha |
llorar | rasë , jahe’o |
llover | ky , jeky |
llovizna | amandaivi , amarayvi , amangy |
lluvia | ama |
loa | ñemomorä , ñemomba’eguasu |
loable | momorämbyrä , mombe’uguasurä |
lobo | jaguaru |
local | apegua , tenda , óga |
localidad | tenda , táva , válle |
localizar | juhu |
loco | tarova |
locro | tembi’u avati |
locuaz | ñe’ëngatu |
locución | ñe’ëjoapy |
locura | akävai , tarovareko , py’atarova |
locutor | ñe’ëhára , ñe’ësäihára |
locutorio | ñomongetaha |
lodo | tuju , ñai’ü |
lógica | kuaarape , hesakä , jekuaapyre |
logotipo | terara’anga |
lograr | hupyty , juhu |
loma | yvytymi |
lombriz | sevo’i |
lomo | ape , atukupe |
lona | aoanambusu |
longevidad | tekovepuku |
longitud | pukukue , mba’e pukukue |
loro | tu’ï , marakana , ñandái |
losa | itape , itakype |
lote | apesä , yvy pehengue |
lotería | po’ara’ä , po’arekaha |
lubricación | moñandy |
lubricante | moñandýva , moñandyha , mosÿiha |
lubricar | moñandy , mosÿi |
lucero | ko’ëmbyja , mbyjako’ë |
luchar | ñorairö , ñeha’ä |
luciérnaga | muä |
lucifer | añaruvicha |
lucrativo | virurenda |
lucro | virumono’ö |
lúdico | ñembosarái |
luego | vokói , rire |
lugar | tenda , tekoha , yvy |
lujo | jegua |
lumbago | ku’arasy |
lumbre | tatapÿi , tatarendy |
luminaria | tataindy , tendykue , tekove arandu |
luminoso | hendýva , ohesapepáva , tesapepy |
luna | jasy , arasy |
lunar | ñuaü , jasy rehegua |
lunes | araköi |
lupa | ombotuicháva |
lupanar | porenoha |
lustrar | mbovera , moporä , mbojegua |
lustre | mimbi , vera , herakuä porä |
lustro | po arajere |
luto | aohü , mano rehegua |
luxación | karáu |
luxar | mongaráu |
luz | tesape , tendy , tatarendy |
macaco | karaja , ka’i |
macana | vyrorei , japu |
macanear | ñe’ërei |
macerar | mohuhü |
maceta | tyru ñotÿha |
machacar | joso , mohu’ü , mongu’i |
machete | kopiha , kysepuku |
macho | kuimba’e |
machucar | joso , mohu’ü |
macizar | mohatä |
macizo | hatä , mbarete |
madama | kuñakarai |
madeja | apakua , apakuapy |
madera | yvyra |
madero | yvyra apï |
madre | sy |
madrugar | pu’ävoi |
madurar | mboaju , tyarö , aju |
maduro | aju , tyarö , hi’aju |
maestra | mbo’ehára , oporombo’éva |
magistratura | tekojojaharenda |
magna | tuicháva , popeno |
magnanimidad | marangatu |
magnate | iviruhetáva |
magnificar | mbotuicha , momba’eguasu |
magnitud | tuichakue , guasuha |
magno | tuichaiterei |
mago | avapaje |
magro | piru |
magulladura | ñehunga |
magullar | hunga |
mal | mba’evai , vaikue |
malandrín | kachiäi |
maldad | hekovaíva |
maldecir | moñe’ëngái , ñe’ëngaity |
maleficio | ñepohano , paje , jeharu |
malestar | angekói , pijoha , ñeñanduvai |
maleta | mba’yru |
maletín | mba’yru’i |
malevo | hekovaíva |
maleza | javorái , ñanandy , jai |
malgastar | momborei , poruvai |
malhecho | meguä , jejapovaipyre |
malhumorado | pirevai |
malicia | aña , añangue , ñaña |
maliciar | jepoyhu , kyhyje |
malo | ñaña , tie’ÿ , pochy |
malograr | haru , mbyai |
maltratar | nupä , ñembosarái , jeja’o |
maltrato | jahéi |
malversar | puruvai |
mama | titi , káma |
mamá | sy |
mamar | kambu |
mamífero | okambúva |
mamón | mamóne |
manantial | ykuayvu , ykua |
manar | syry , yvu |
mancha | marä , ky’a , yvu |
manchar | mongy’a , momarä |
mancillar | mongy’a , momarä , ky’akue |
manco | po’ÿ , jyva’ÿ |
mancomunar | mbojuaju , mopeteï |
mandar | japouka , jokuái , pochapï |
mandato | tembiapoukapy |
mando | poguy , pu’aka |
manear | pokua , pykua |
manejar | mboguata , sämbyhy |
manera | tekojojaharenda , tape |
manga | ao jyva |
mango | ýva , jyva , amóicha |
maní | manduvi |
manía | tarovakue , , ygue |
maniatar | pokua |
maniático | tavyrai |
manicura | po moporäha , po myatyröhára |
manifestar | ñe’ë , e |
manifiesto | marandu |
manija | ýva |
maniobrista | mba’eapohára |
manipulación | japurä |
manipular | mba’epoko , pokopa |
manjar | tembi’uhe |
mano | po , avatisoka |
manojo | apesä |
manosear | javyky , kyty |
manotear | popete |
mansedumbre | marangatu , tekopochy’ÿ , pichy |
mansión | ogaguasu |
manso | ipochy’ÿva , marangatu |
manta | ahoja , ñuväha |
manteca | kamby kyrakue , kamby kyratä |
mantel | mesa’ao |
mantener | reko , mongaru |
mantenido | opirakambúva |
mantilla | akähoja’i |
manto | akähoja |
manual | popegua |
manufactura | mba’e’apo |
manuscrito | jehai po pegua |
manutención | ñemongaru |
manzana | yva , oga’aty |
maña | jepokuaa , pokarë |
mañana | pyhareve , ko’ërö |
mapa | yvyra’anga |
maqueta | ta’anga’i , ogara’anga’i |
maquillarse | ñemyatyrö , ñemoporä |
mar | paray , yguasu , para |
maraña | javorái , ñanandy |
maravilla | tembiechapy , mba’eporä , maravichu |
maravillar | hecharamo , momorä |
marca | pore , pere , techaukapy |
marcar | mbohéra , moha’änga |
marcha | jeguata |
marchar | guata , së , je’ói |
marchitar | mbopiru , mano , ñyñýi |
marear | akänga’u , akätavy |
margen | tembe’y |
marginal | tembe’ygua |
marginar | mohembe’y , mboyke |
marica | kuña’i , ikuñarekóva |
marido | ména |
marihuana | ñanaro |
marimacho | kuña kuimba’e , hekokuimba’éva |
marino | para rehegua |
mariposa | panambi |
marisco | jatyta paragua |
marmota | anguja kerana , tekove kerana |
marrano | kure , tajasu |
marrar | javy |
marrón | yvysa’y , sa’yjuü |
martes | araapy |
martillo | mbotaha |
mártir | omanóba hapicha rehe |
martirio | jehasa asyeterei |
martirizar | mbopy’ajuka , mbyepoti |
marzo | jasyapy |
más | mie , mive , hetave |
masa | mba’ehu’ü , aty |
masacre | jejuka heta |
masaje | jepichy , jepychy |
masajista | pichyhára |
mascar | su’u , ñamindu’u |
máscara | tovara’änga , kambara’änga |
mascota | mymbairü , po’areruha |
masilla | ysymbojaha |
masticable | su’upy |
masticar | su’u , ñamindu’u |
mástil | ygue , yvyrapuku oñembo’yva |
masturbar | javyky |
mata | ka’avo |
matambre | so’otyepire |
matanza | jejuka , porojukaha |
matar | juka |
mate | ka’ay , ka’ygua |
matear | ka’ay’u , kay’u |
matemática | papapykuaa , papapyrekokuaa |
materia | pokopýva |
maternal | sýicha reko |
materno | sy rehegua |
matinal | pyharevegua |
matraca | yvyrapu |
matrícula | terarysýi |
matrimonio | menda |
matrona | kuñakarai guasu |
maullar | hasë mbarakajáva |
máxima | tuichaitevéva |
mayor | kakuaave , tuichave , guasuve |
mayoría | opavavenunga , hetavéva |
mazmorra | koty’i pytü |
mazo | nupäha , soka , jatykaha |
mear | kuaru |
mecánica | moïngoha , mioïngoharéva |
media | pyao , ku’a , mbyte |
mediador | pytyvöhára |
mediano | mbytegua |
medianoche | pyharepyte |
mediante | rupi , rehe |
mediar | mombyte , poropytyvö |
médica | pohänohára |
medicación | ñepohäno |
medicar | pohäno |
medicina | pohä |
medida | ta’ä , ra’ä |
medidor | ta’äha |
medieval | arambytegua |
medio | mbyte |
mediodía | asaje , asajepyte |
medir | ha’ä |
meditación | jepy’amongeta |
meditar | jepy’amongeta |
mejilla | tovayke |
mejor | poräve , uvei |
mejorar | moïporä |
mejoría | akärapu’ä , jeikoporäve |
melancolía | mba’embyasy , tekovy’a’ÿ |
melodía | mba’epu porä |
melón | merö |
membrana | pirepererï |
membrete | terakuatiáre |
memorable | mandu’arä |
memorando | mandu’apy |
memorar | mandu’a |
memoria | akängatu , py’aho , mandu’a |
mención | ñemomandu’a , ñemombe’u , mandu’apy |
mencionar | momandu’a , mombe’u |
mendicidad | mba’ejerure , tupämba’e jerure |
mendigo | tupämba’ejára |
menear | mbovava , mbokacha |
mengano | ma’ërä |
mengua | typa , ñemomichï , ñyñýi |
menor | michïve , mitä |
menos | mbovyve , michïve |
menoscabar | momichï , japo’i , moherakuävai |
menospreciar | momba’e’ÿ |
mensaje | ñe’ëmondo , ñe’ëmarandu |
menso | výro |
menstruar | kuñaruguysë |
mensual | peteï jasy pegua |
mensura | yvyñeha’ä |
mental | apytu’ü rehegua |
mentalidad | akäreko , apytu’üreko |
mente | akängua |
mentir | mbotavy , japu , ñe’ërei |
mentón | tañykä |
menú | hi’upyrä , tembi’u rerarysýi |
menudo | sa’i , ku’i , michï |
mercadería | mba’erepy , temiñemu |
mercado | ñemurenda , mba’erepyrenda |
merecer | hepyreñói , ñeme’ë’arä |
merendar | py’ajoko |
meretriz | kuñarekovai |
merienda | py’ajokorä |
mérito | angatupo , terakuäporä |
mermar | ñemomichï , guyjy , ñyñýi |
merodear | jerejere |
mes | jasy |
mesa | aripaka , mesa |
mesclar | mbojehe’a |
meseta | yvype |
mesón | jepytaha , jekaruha , ñembohupaha |
mestizo | huguyköi , huguyjopara |
metáfora | mbojoguáva |
metal | kuarepoti |
meteorito | tataveve , arapyrendy |
meter | moïnge , ñoña |
metro | pukukuera’ä , ta’äha , temira’äha |
mezclar | mbojehe’a |
micción | kuaru , jekuaru |
microbio | mymbachu’i , mymbamirï |
miedo | kyhyje , py’amirï , py’aju |
miel | eíra |
mientras | jave , aja , javeve |
miércoles | ararundy |
mierda | tepoti , tekaka |
migrar | va , jeva |
militar | miliko , mboka poruha |
mimar | mokunu’ü , mochichï |
misil | mbokapuräveve |
misión | tembiaporä |
mística | angapyrekokuaa |
mitad | ku’a , mbyte |
mitigar | mbovevúi |
mitin | aty , atýra , ño’ö |
mito | mombe’ugua’u |
mitología | mombe’ugua’ukuaa |
mixta | jopara , jehe’a |
mochila | mba’yru , voko |
mocho | hatï’ÿva , hatïpëva , apï |
modelar | moha’änga |
moderado | akäguapy , hekoporäva |
moderar | mboheko , mbohekoporä |
moderno | agägua , pyahu |
modesto | jeorvu’ÿ , jejapo’ÿ |
módico | ndahepýiva , hepy’ÿva |
modificar | moambue |
modista | ao’apohára , ao’apoha |
modo | teko , kokatu |
modorra | kerasy , topehýi , kaigue |
módulo | pehëngue , mba’yruveve’i |
moho | ygáu , tavë , ta’o |
mojar | mbohykue , mohe’ö , myakÿ |
mojón | tembe’y rechaukaha |
molar | täiguasu |
molde | tetera’änga , ñemoha’ängaha |
moldear | moha’änga , mbohete |
moler | mongu’i , joso |
molestar | myangekói , moñeko’öi , mbyaju |
molido | mongu’ipyre , ku’ipyre , josopyre |
molinar | mongu’i |
molino | mongu’iha |
molleja | takara’a |
momia | te’önguekä |
mondongo | tyekue |
moneda | viruapu’a , pirapire |
monja | kuñakatu , avakatu kuña |
monje | kuimba’ekatu , avakatu kuimba’e |
montaje | jehupi , ñemohenda , ñembojo’a |
montaña | yvyty |
montar | ko kavaju ári |
monte | ka’aguy |
montón | chovi , atýra , teta |
monumental | popeno , tuichaiterei |
mora | yvasa’i , ñemboare |
morado | pytähü , pytäü |
moral | joheipyre , tekombo’e |
moralizar | hekoporämbo’e |
morar | ko , kove , pyta |
morcilla | mbusia |
mordaza | tïnguaha , jurumbotyha |
morder | su’u , ñamindu’u |
moreno | kamba , pirehü |
morfema | ñe’ëpu |
morfología | ñe’ëysajakuaa , ysajakuaa |
morir | mano , jehakýi , sapymi |
mortal | porojukáva , manoreruha |
mortificar | mbohasa’asy |
mosca | mberu |
mosquito | ñati’ü |
moza | kuñapyahu , kuñataï , tembi’ugueruha |
mozo | karia’y , mitärusu , tembi’ugueruha |
mucho | heta , tuicha |
mudanza | jererova , jerova , jeva |
mudar | guerova , mbova , rova |
muela | täi , täiguasu |
muelle | ygapytaha , ygaguahëha |
muerte | mano , ñemano , te’öngue |
muerto | omanóva , te’öngue |
muestra | atyvore , tembiecharä , techarä |
mugir | mburea , kororö , tasë |
mugre | ky’a , jare , ky’akue |
mujer | kuña , tembireko |
mula | mburika |
mulato | kambara’y , kambanunga |
muleta | jejokoha |
multa | pyhorepykue |
múltiple | opaichagua , hetaichagua , hetamba’e |
multiplicar | mbohetave |
multitud | teta , atyguasu |
mundial | arapu tuichakue |
mundo | arapy , yvy’apu’a |
muñeca | membygua’u , tekovera’änga , mitära’änga |
municipalidad | tavaróga , tavaro |
municipio | tavayguára aty , kuairóga |
muralla | mongoraha , ogarokái |
murmullo | ayvu , guilili , ñe’ëmbegue |
murmurar | ñe’ëmbegue , ngululu |
museo | ñeñongatuha |
musgo | itapoty , ygáu |
música | purahéi , pumbasy , puporä |
músico | puraheihára , atöiha , mbopukuaáva |
muslo | tumby , tetyma |
mutilación | teteñekytï |
mutismo | kirirï , ñe’ëse’ÿ |
mutua | ojuehegua , oñndivegua |
muy | eterei , rasa , ite |
nacer | teñói , ararecha , tekove’ypy |
nacido | heñoihague , jari’i , jati’i |
naciente | heñóiva , osëva |
nacimiento | teñói , ñesë , tekove’ypy |
nación | tetä , tetäma , tetäyguára |
nacional | tetägua , tetä rehegua |
nacionalidad | tetäreko |
nacionalizar | mohetä , ñemotetä |
nada | mba’eve , rei , mboyve |
nadar | yta |
nadie | avave , mavave |
naipe | kavajupara , maka |
nalga | teviro’o , tumby , tumbyro’o |
naranja | narä |
naranjal | naräty |
narigón | tïguasu , tïmbuku , apynguasu |
nariz | tï |
narrar | mombe’u |
narrativo | ñemombe’u rehegua |
nasal | tïgua , tï rupigua , tï rehegua |
nata | kambyrova , kambykyra |
natación | je’yta , je’ytakuaa |
natal | heñoihague |
natalicio | arareñoihague |
natalidad | heñóiva , ñemoñare |
nativo | tetägua , tetäygua , tetä rehagua |
natural | oïypýva , hekoitéva , hekopegua |
naturaleza | tekoha , teetegua |
naufragar | ygañapymi , yga’yguy , yguy |
náusea | py’ajere , py’avai , gue’ë |
nauseabundo | ne , nevu , py’ajerereruha |
navaja | kyse’iräimbe , tendyva apïha |
naval | ygagua , ygareko , yga rehegua |
nave | yga , ygarata |
navegar | mboyga , yta |
naviero | ygajára |
navío | yga , ygarata |
neblina | tatatina , yvytï , yvyratatï |
nebulizador | pohämotïmboha |
nebulosa | tesakä’ÿ , ñypytü , pytü |
necedad | vyroreko , vyrorei |
necesaria | ñeikoktevëva , tekotevëmby |
necesidad | temikotevë , tekotevërä |
necesitar | tekotevë |
necio | výro , tavy |
néctar | yvotyry , tykuere héva |
negación | tove , ñembotove |
negar | mbotove , me’ë’ÿ , ñembotove |
negligencia | techagi , ate’ÿreko |
negociar | ñemu , jeheka , hepyme’ë |
negocio | ñemu , ñemureko , ñemuha |
negro | hü , kamba |
nene | mitä’i , mitäkuimba’e |
neófito | pyahu , oikeramóva |
neonato | mitära’y |
nervio | tajygue , tajy |
nervioso | pochyreíva , hajyguéva |
neurología | tajyguekuaapy |
neutral | mbytegua |
neutro | mbytepegua |
nevar | ro’yku’i , yrypy’aveve |
nexo | juaju , juapy |
nicho | karairenda |
nicotina | petÿpopïa , petÿrykue |
nido | taity , tupa |
niebla | tatatina , aratïmbo |
nieto | temiarirö |
nieve | yrypy’aveve , yrypy’aku’i |
niña | mitäkuña |
niñez | mitänguéra , mitäreko |
niño | mitä , mitä’i |
nítido | sakä , potï |
nivel | yvatejoja , mbojojaha |
nivelar | mbojoja , mohenda , mopyenda |
noble | marangatu , tekoporä |
noche | pyhare , pytü |
noción | jekuaa , te’ise |
nocivo | porombyaíva , vai |
nómada | ovameméva , opyta’ÿva |
nombrar | mbohéra , hero , henói |
nombre | téra , tero |
nómina | terarysýi |
nominal | téra rehegua |
nominar | mbohéra , téra |
nonato | heñoi’ÿva |
norma | tekoha , tekorä , tekopy |
normal | hekoräva , hendapegua , hekópe |
norte | yvate , yvatévo , yvate gotyo |
nota | puvore , mba’ereko , techaukaha |
notable | terakuä , kuaapyre , herakuäporäva |
noticia | marandu , momarandu |
noticiario | momaranduha |
notificar | momarandu , momaranduka |
novela | tembiasagua’u , akäroky |
novena | ñembo’e porundy árava |
noveno | porundyha |
noventa | porundypa |
noviazgo | mendasako’i |
novicio | oikeramóva , oñepyrüva , ipyahúva |
novillo | torora’y |
novio | menarä , kichïha , mendarä |
nubarrón | araivaiguasu |
nube | arai |
núcleo | mbytere , mbyte , apytere |
nudo | akytä , tetepy |
nuestro | ñande , ore , ñanemba’e |
nueve | porundy |
nuevo | pyahu |
nuez | yvyra’ÿ , manduvi |
nulo | mba’evegua |
numeral | papára , papagua |
numerar | mbopapa , jaipapa |
número | papapy , papy , papaha |
nunca | máramo , araka’eve , márö |
nutria | kyja |
nutricionista | mongarukuaahára |
nutrir | mongaru , mombarete |
nutritivo | mongarúva , tetemombareteha |
obedecer | ñe’ërendu , mboaje |
obediencia | ñe’ërendureko , ñemomirï |
obesidad | tekokyra , kyrareko , kyravai |
obeso | ikyráva , avevo , kyra |
obispo | pa’iruvicha , pa’iguasu , avereguasu |
objetar | ñe’ëjoko , mbohovái , mbotove |
objetivo | temimo’ä , mba’erä , jehupytyvoirä |
objeto | mba’e , apopyre , hupytyrä |
oblicuo | karapä , kechë , yke’ä |
obligación | tekoapokatuete , tembiaporä , tembiapopyrä |
obligado | pota’ÿregua |
obligar | jura , jokuái , japouka pota’ÿre |
obligatorio | katuetegua , katuetéva |
obra | tembiapo , tembiapopyre , tembiapokue |
obraje | tembiapoha |
obrar | japo , mba’apo |
obrero | mba’apohára , omba’apóva |
obsceno | tie’ÿ , tie’ÿ rehegua |
obscurecer | mopytü , ñemopytü |
obscuridad | pytü , pytumby , ñypytü |
obsequiar | mbojopói , me’ë |
obsequio | jopói , ñeme’ë , temime’ë |
observar | hecha , resaho , hechakuaa |
observatorio | mañaha , ñemañaha , jehechaha |
obsesión | py’ajopyha , akämbota , jepy’apy |
obstaculizar | mopa’ä , joko |
obstáculo | jokoha , ojokóva , ñep’ä |
obstetra | oporomomembýva , momembyhára |
obstetricia | membyräkuaapy |
obstinación | jetu’u , ñemohatä |
obstinado | jepytaso , jetu’úva , noñemoväiva |
obstrucción | pa’ä , ñepa’ä , jejoko |
obstruir | mopa’ä , joko , pa’ä |
obtención | jehupyty |
obtener | hupyty , reko |
obturar | mboty |
obviar | heja , mombia |
obvio | hesakä , añetete |
ocasión | ja , sapy’a |
ocasional | sapy’agua |
ocasionar | japo |
ocaso | kuarahyreike |
occidente | kuarahyreike |
océano | paraguasu |
ocho | poapy |
ocio | mba’apo’ÿ , tekorei , ate’ÿ |
ocioso | oikoreíva , omba’apo’ÿva |
oclusión | ñemboty |
octavo | poapyha |
octubre | jasypa |
oculista | tesarekokuaahára |
ocultar | mo’ä , mokañy , ñomi |
oculto | kañy , ñemi , ñemimby |
ocupar | jokuái , momba’apo |
ocurrencia | jehurei |
ocurrir | jehu , jeiko |
odiar | py’aro , cha’e’ÿ , hayhuve’ÿ |
odio | py’aro |
odontología | täirekokuaa |
oeste | kuarahyreike |
ofender | moñeko’öi , mbopy’arasy , moñemyrö |
ofensa | ñemyrö , ko’ö , ja’oky’a |
oferta | ñekuave’ë , ñekuä |
oficial | tetämba’éva , mburuvichágui oúva |
oficina | kotymba’apoha |
oficio | tembiapokuaa , tembiaporeko |
ofidio | mbói |
ofrecer | kuave’ë |
ofrenda | temikuave’ë , jopói , mongaraipy |
ofrendar | kuave’ë |
oftalmología | tesarekokuaapy |
ofuscar | moypytü , mbotarova |
oído | apysa , apysakua , tendu |
oír | hendu , rendu |
ojal | votökua , votökuára |
ojalá | hanga’u , tamora’e |
ojear | ma’ëñemi , ma’ëma’ë |
ojera | tesakuare , sakuare |
ojo | tesa , cháke |
ola | ypu’ä , yapeno |
óleo | ñandyry |
oler | hetü |
olfato | tetü , ñehetü’andu |
olla | japepo |
olor | tyakuä |
olvidar | resarái |
olvido | tesarái |
ombligo | puru’ä |
omitir | heja |
ómnibus | mba’yrumyiguasu |
omnipotente | pu’akapáva , katupáva |
once | pateï |
ondear | konikoni , mbovevemýi |
ondular | moapopë |
oneroso | hepy , pohýi |
onomástico | téra rehegua , teñói ára |
onomatopeya | pera’ä , ñe’ëha’änga , pujoja |
onza | pohyikue , jaguarete’i |
opacar | moypytü |
opaco | ypytü , hesakä’ÿ |
opción | poravokuaa , tekokuaa |
ópera | purahéi karai |
operar | mbovo , kytï , hetekytï |
operario | mba’apohára , mba’emomyihára |
opinar | ñeimo’ä |
opinión | temimo’ä , ñeimo’ämby , mo’ä |
opíparo | karuguasu , karuheta |
oponer | mbohovái , ñemoï , jepytaso |
oportuno | hi’árape , hekopetegua |
oposición | ñembohovái |
opositor | ñemoïva , mbohováiva |
opresión | jejopy |
opresor | jopyha , ojopýva |
oprimir | jopy |
oprobio | ñerotï , ñemongy’a |
optar | poravo |
óptico | tesarekohára |
optimista | ojeroviáva , keyre’ÿva |
óptimo | jojaha’ÿ , porärasa |
opuesto | hovaigua , ombohováiva |
opulencia | tekotevë’ÿ , mba’erekoheta |
opulento | mba’eitajára , oikotevë’ÿva |
oquedad | kuára , nandi , pa’ü |
oración | ñembo’e , ñe’ëjoaju |
orador | oñe’ëkuaáva , ñe’ëkuaahára , ñe’ëjára |
oral | jurugua , juru rehegua , oñe’ëva |
orar | ñembo’e , mba’ejerure tupäme |
orate | tarova , tavy , tavyrai |
oratoria | ñe’ëkuaasyry , ñe’ëkuaambo’e |
oratorio | tupäo’i |
orbe | mba’ejere , yvyapu’a |
órbita | tape |
orden | ñemohenda , ñemoïporä , tembiapoukapy |
ordeñar | ñami , nohë |
ordinario | jepigua , tapiagua , tie’ÿ |
orear | mboyvytu , ñemboyvytu |
oreja | nambi |
orejón | nambiguasu |
orfandad | tyre’ÿ , jueja |
orgánico | tekove rehegua |
organizar | mohenda , mohendakuaa |
orgullo | ñembotuicha , jejapo , jerovu |
oriental | kuarahyresëgua |
orientar | mbo’e , mbohape , hapechauka |
oriente | kuarahyresë |
orificio | kua , kuára |
origen | ñepyrü , ypy , ypykue |
original | ypykue , jepigua’ÿ |
originar | mboypy , moñepyrü , moheñói |
orilla | tembe’y , opaha , apýra |
orillar | mohembe’y |
orina | ty |
orinar | kuaru |
ornamentar | mbojegua , jegua |
oro | itaju , itasa’yju |
orondo | ovúva |
orquesta | mbopuha’aty |
ortiga | pyno , pyno’i |
ortografía | haingatu , jehaiporä |
oruga | yso , ysokaru |
osadía | py’aguasu , tova’atä |
osar | ñemborova’atä , ñembopy’aguasu |
osario | kangue’aty , kanguekuerupa |
oscilar | vava , ku’e , ho’apota |
oscurecer | ñypytü , ñemopytü , moypytü |
oscuridad | pytü |
ostensible | techaukarä |
ostentar | hechaukaha |
otoño | araroguekúi , ro’yñepyrü |
otorgar | me’ë , momba’e |
otro | ambue |
ovación | jepopete , jererohory |
ovario | tupi’aryru |
oveja | ovecha |
overo | para , mbatara , hovéro |
oxidar | mohavë |
oxígeno | tatarapo , tataru , pytupotï |
oyente | henduhára , ohendúva |
pabellón | poyvi , kotyguasu |
pábulo | tembi’u , hi’upy |
pacer | karu , kapi’ipe’u |
paciencia | jahei’ÿ , py’aguapy , ha’äruaa |
pacificar | moñyrö , mbopy’aguapy |
pacífico | ipy’aguapýva |
pactar | ñoñe’ëme’ë |
pacto | ñe’ëme’ë , jekupytyhague |
pacú | paku , pira |
padecer | ñandu , hasa’asy , jeiko’asy |
padecimiento | tembiasa’asy , teko’asy , tasy |
padrastro | tuvanga , tuva’anga |
padre | túva , ru |
padrón | terarysýi |
pagar | hepyme’ë , tepyme’ë |
pagaré | jehepyme’ërä |
página | togue , kuatiarogue |
pago | jehepyme’ë , ñemyengovia , mba’erepykue |
paila | japepope |
país | tetä |
paisaje | ñupyso , yvyrechapy , tesarenondegua |
paja | kapi’iguasu , jahape |
pájaro | guyra |
pala | jo’oha , yvyjo’oha |
palabra | ñe’ë , ñe’ëngue , ayvu |
palacio | mburuvicha róga , ogaguasu |
palanca | ñeipytyvö , pu’aka |
palangana | ña’ë , ña’ëguasu |
palenque | kora , rokái |
paliar | mbovevúi , mbovevýi |
pálido | sa’yju , tovasa’yju |
palma | pindo , pindorogue , popyte |
palmar | pindoty , karanda’yty , jata’ity |
palmera | karanda’y , jata’i |
palo | yvyrapuku |
paloma | pykasu , jeruti |
palometa | pira , pirape’i |
palpar | poko , povyvy , javyky |
palpitar | sysýi , tytýi , perere |
pampa | ñuguasu , ñu |
pan | mbujape , týra |
panal | tykueryru , eiraity |
pañal | mitä’ao |
pandilla | akähatä ñembyaty |
panel | ñemongetajovái |
pantalla | pejuha , jepejuha , ta’angarechaha |
pantalón | kasö , tembyo |
pantano | karugua , tujuguasu , apasusü |
pantanoso | tujuvai |
pantorrilla | kupy , tetymaro’o , tetymaju’ái |
pantufla | pyreheguavevúi |
panza | tye |
papa | avarepavë , pa’i ruvicha , yvy’a |
papá | túva , ru |
papada | ajuraro’o , hay’oguy , tañykäro’o |
papel | kuatia |
papelería | kuatiakuéra , kuatia’apoha |
papelón | ñemotï , ñembohuguy |
papera | tovaruru , ajúrakandu |
paquete | apytïmby , jokuapy |
parabién | aguyje , jerohory , vy’apavë |
parabrisas | yvytujokoha |
paracaídas | je’ajokoha |
paracaidismo | jeitykuaa , je’akuaa , ñemombokuaa |
paradero | pytaha , jeikoha |
parado | oñmbo’ýva , opytáva |
paradoja | mboje’eavýva |
parador | ñeguahäha , jepytaha |
paraguayo | paraguaigua |
paraíso | yvága , yva , vy’arenda |
paraje | tenda , tape , pytaha |
paralelo | jojajovái |
parálisis | akuruchï , ñepä |
paralítico | iñakuruchïva , iñepäva |
paralizar | mboapa , moakuruchï , joko |
parar | |
pararrayos | aratirijokoha , aratirimo’äha |
parásito | tuguy’uha , okarúva ambuére |
parcela | pehëngua , yvy pehengue |
parcial | peheguéva , oïmba’ÿva |
parcialidad | joja’ÿ , tekojoja’ÿ |
paréntesis | rokái , pa’ü , ñe’ëpa’ü |
pariente | ogaygua , pehenguekuéra , ñemoñare |
parlamentar | ñomongeta |
parlamento | ñemongeta , tetärendota aty |
parlanchín | ñe’ëngatu , jurumy’ÿi , jurupipi |
parodia | tekora’ä , ñeha’ägua’u , ñeha’äpukarä |
parral | kaguaty |
parricida | tuvajukaha |
parte | jehupyrehai , marandu |
participar | momarandu |
partícula | ñe’ëpehë , ñe’ëpehëtai , vore’i |
particular | ogapygua , avateïgua |
partido | mboja’opy , ñemboja’o , pehe’ä |
partir | mboja’o , ñemboja’o , pahe’ä |
parto | membyrä |
pasada | tapykuere , ohasámava |
pasadizo | hasaha , guataha , tapepo’i |
pasado | rakykuere , ohasámava |
pasaje | hasaha , guataha , jehorepy |
pasajero | sapy’agua , opavoíva , mba’yrumÿipegua |
pasar | hasa , jehasa |
pasear | guata , mboguata , së |
pasión | pota , taryrýi , taku |
pasionaria | mburukuja |
pastar | kapi’ipekaru , karu |
pastilla | pohära’ÿi , pehë’i |
pasto | kapi’ipe , kapi’i , mymba rembi’u |
pastor | mymbarerekua |
pata | mymbapy , mymbapo , ypekuña |
patalear | tetymamomÿi , tetymaku’e |
patán | tie’ÿ , tavyrai |
patata | jety , yvy’a |
patear | pyvoi , guataheta |
patinar | pysyry |
patio | korapy , oka , ogaroka |
pato | ype |
patria | tetä , tetäygua |
patrimonio | mba’etee , mba’eteekuéra |
patriota | tatärayhuha |
patrón | jára , uru , mba’apohajára |
patrulla | ñangarekorä , ojerejeréva |
pausar | mbopyta , mopa’ü |
pauta | techaukarä , tape |
pava | ypupuha |
pavada | verorei |
pavimentar | tapemohatä , tapehü’apo |
pavor | kyhyjerasa |
payaso | toryjára , mbopukahára |
paz | py’aguapy , akäguapy , ñorairö’ÿ |
peaje | jehasarepy |
peatón | guataha , yvyrupigua |
pecado | ängaipa , teko’avy |
pecho | pyti’a , titi |
peculiar | ñemba’ete , heseguaite |
peculio | virutee , virume’ë |
pedal | pyrüha , momÿiha |
pedazo | pehëngue , pesëngue , vore |
pedestal | jokoha , mbo’yvateha |
pediatra | mitäpohanohára |
pediatría | mitärekokuaapy |
pedir | jerure |
pedo | tepyno , pyno |
pedregullo | itaku’i , itara’ÿi , itakuruvi |
pegar | mboja , nupä , mbyepoti |
peinar | akäkaräi , karäi |
peine | kygua , akäkaräiha |
pelar | moakäperö , piro , mbohasavai |
pelea | ñorairö |
peligro | kyhyjeha , ñemongyhyje |
pelo | tague , áva , akärague |
pelota | manga , vakapipopo |
pendejo | mitärusu , mitäreko |
pene | tembo |
penetrar | moinge , jasuru , ñoña |
penitente | oñemombe’úva , ñembyasyha |
pensamiento | temimo’ä , akängeta , py’amongeta |
pensar | äho , py’amongeta |
pensión | jekeha , mbohuparóga , jeikoverepy |
penúltimo | paha mboyvegua |
penumbra | pytümby |
peón | mba’apohára , tembiguái |
peor | vaive |
percha | mosäingoha |
percibir | ñandu , hendu , hetü |
perder | mokañy , mbyai , ñembotapykue |
perdiz | ynambu |
perdón | ñerö , jejora , jera |
perdonar | moñyrö , hejarei , jora |
perdurable | opa’ÿva , pave’ÿ , hi’aréva |
perecedero | opáva , sapy’aguáva |
peregrino | jepigua’ÿ , guataha , hasaha |
perenne | memegua , ndopáiva , ndokúiva |
pereza | ate’ÿ , kaigue , pijy |
perfección | tekoaguyje , tekoporä , porängue |
perfeccionar | moporäve , ñemyatyrö |
perfil | ykyrä , yke |
perforar | mbokua , mbojujru , jo’o |
perfumar | mohyakuä , hyakuäporä |
pergamino | kuatia’atä |
pergeñar | pyaha , japovaivai |
pericia | katupyry |
periferia | jere |
perilla | pyhyha |
perímetro | apu’a , jereha |
periódico | kuatiahaipyre , kuatiañe’ë , kutiahai |
periodismo | kuatiahaimbo’e |
periodista | kuatiahaihára |
período | ara’aty , ára pehëngue , kuñamba’asy |
perjudicar | momeguä , mbyai , japovai |
perjurar | japu |
permanecer | pyta , myi’ÿ |
permanente | tapiagua , opytáva |
permeable | he’ökatúva , yhasakuaáva |
permiso | säso , pytu’u |
permitir | heja , mosäso , hechagi |
permutar | mbuekovia , myengovia |
pernicioso | marä , mbyaiha |
pernoctar | ñemoko’ë |
pero | hákatu , uvei , jepe |
peroné | tetymakangue |
perpetrar | tembiapovai , mba’evai’apo |
perpetuar | mboare |
perpetuo | tapiagua , opave’ÿva |
perro | jagua |
perseguir | muña , hapykuereka , hakykuéri |
perseverar | hejarei’ÿ |
persistir | heja’ÿ |
persona | avaite , máva , yvypóra |
personalidad | teko , tekovearandu |
personificar | mboava |
persuadir | roviauka , py’amovä |
pertenecer | jarareko , mba’etee |
pertinaz | ijetu’uva , ñemohatäva |
perturbar | mbotyai , mosarambi , mbotarova |
perverso | ñaña , moñái , py’aro |
pervertir | motie’ÿ , mbohekovai , moñaña |
pesa | pohyikue , ha’äha |
pesado | pohýi |
pesca | pirakutu |
pésimo | vairasa |
pesquisa | jeheka , typeka , ñeha’ärö |
pestaña | topea |
pestañear | tesavi , tesapirï |
pétalo | tope , yvotyrope |
petardo | mbokapu , mbokavícho |
petición | jerure , tembijerure |
peticionar | jerure |
petiso | karape |
pétreo | itaguigua |
pez | pira |
pezón | titi’apÿi , apÿi |
piadoso | marangatu , poriahuverekóva |
pibe | mitä’i |
picada | tapepo’i , tapeñanandy |
picaflor | mainumby |
picana | kutuha , mbyepotiha |
picar | jopi , remói , ko’ö |
picardía | morombi , tie’ÿ , saraki |
pícaro | akähatä , tie’ÿ |
pichón | mymbara’y , guyrara’y , mitärusu |
pico | guyrajuru , jo’oha , yvytyru’ä |
pie | py |
piedad | poriahuvereko , tupärayhu |
piedra | ita |
piel | pire , apekue |
pierna | kupy , tetyma |
pieza | koty , pehëngue , akytä |
pifiar | javy |
pimiento | ky’ÿi , kumbari |
pimpollo | yvotykuru , kuru , potykuru |
pincel | mbosa’yha |
pinchar | pichäi , kutu |
pintar | mbosa’y |
pintón | apeju |
pintura | sa’yry , mbosa’yrä |
piojo | ky |
piraña | piräi |
pirata | mondaha , mondaha ypegua |
piropear | ñemboaguara , ñe’ëyvotymondo |
pisar | pyrü , joso , mongu’i |
piscina | ytarä , ytarenda , jahuha |
piso | yvyatä , pyrüha |
pista | pypore , tapykuere , jerokyha |
pistola | mboka’i |
pitar | mbopu , pu |
piyama | keha |
pizarra | ogyhühai , ogykehai |
pizca | ku’imi , vore’i |
placer | vy’a , ängapyhy |
plácido | horýva , ipy’aguapýva |
plaga | mba’asy , mba’evaieta |
plan | aponde’a , apopyrä , tembiaporä |
plana | apejoja , sÿi |
plancha | aomosÿiha , aocha’ïpe’äha |
planear | sako’i |
planeta | yvy’apu’a , yvyjere |
planicie | yvype |
planilla | terarysýi |
plantar | ñotÿ , ñemitÿ , moñembo’y |
plantío | kóga , kogaty |
plasmar | japo , pyaha |
plato | ña’embe |
plegar | mbojuapy , mbojo’a , moirü |
plegaria | ñembo’e |
pleito | ñorairö , ñombohovái |
pleno | henyhë |
pluma | tague , guyrarague , haiha |
pobre | mboriahu , sogue , apï |
podar | takä’o , hoky’o , rakäkytï |
poder | pu’aka , pokatu , katu |
poesía | ñe’ëpoty , ñe’ëyvoty , ñe’ëapesä |
poeta | ñe’ëpapára |
polemizar | mbohovái |
policía | tahachi |
polvo | tumi , yvytimbo , mba’eku’i |
poner | moï |
popular | herakuäva , ojekuaáva |
portar | reko , guereko |
portón | jeikeha , korapyrokë |
porvenir | temnonderägua |
posar | guapy , pyta , pytu’u |
poseedor | jára , mba’ejára |
poseer | guereko |
posibilidad | katupy , ikatúva oiko |
posponer | mbotapykue |
posposición | ñe’ëriregua |
poste | yvyrañembo’y |
postrar | moñesü , mokangy |
postular | pota , jerure |
postura | ñemoï , teko |
potestad | pokatu |
potro | kavajura’y |
pozo | yvykua , ykua |
practicar | ñembokatupyry , japoñepyrü |
precedente | tenondegua , mboyvegua |
preceder | raë , motenonde , henonde’a |
precio | tepy , hepykue |
precioso | poräite |
precipicio | yvykuapypuku |
precipitar | ty , mbopya’e |
precisar | kotevë , mombe’uporä |
precoz | aramboyve |
predecir | mombe’uvoi |
predicar | ñemoñe’ë |
predio | yvy , tenda , korapy |
preferir | poravo , potave , hayhuve |
prefijo | mboyvegua |
preguntar | porandu |
prelado | avareguasu |
preliminar | mboyve |
premio | hapyme’ë , jopói |
preñar | myenyhë , mbohyeguasu |
prender | myendy , ñembohapo |
prensa | marandurenda , jopyha |
prensar | jopy , jopypy |
preocupar | mbopy’apy , moängata |
preparar | sako’i , mbosako’i , mboapopyrä |
preposición | ñe’ëtenondegua |
prescindir | mboyke |
prescribir | japouka |
presenciar | hecha , ma’ë , maña |
presentar | hechauka , kuave’ë , mbokuaa |
preservar | ñangareko , ñongatu , ñomi |
presidencia | mburuvicharenda |
presidente | mburuvicha , tendota |
presidio | ka’iräi |
presión | jejopy , pohuikue , jopy |
prestar | poruka , poru |
prestigio | jerovia , ka’avo , terakuäporä |
presumir | jejapo , jerovu , mbojarei |
pretender | guerekose , pota |
pretexto | ñembotavy |
prevalecer | pua’ka , pu’akave , hasa |
prevenir | hecha , hechamombyry |
prever | hechavoi , hecharaë |
primario | ñepyrümby , tenondegua |
primavera | arayvoty , arapoty |
primero | peteïha |
primitivo | ypykue , ymaguare , chae |
principio | ypy , ñepyrü |
prioridad | tenondeterä |
privar | pe’a , hekýi , heja |
probar | ha’ä , py’ara’ä , mba’ekuaa |
problema | apañuäi |
proceder | japo , tembiapo |
proceso | jejapopa’ÿva , tembiapoguata , aporape |
proclamar | moherakuä , guerosapukái |
procrear | moñemoña , mbohekoeta |
procurar | ñeha’ä , ñepia’ä |
producir | japopa , japo , moheñói |
profanar | momarä |
profesión | apoha , apokuaa |
profesor | mbo’ehára |
prófugo | okañýva , opïáva |
progenitor | túva , ru , moñahare |
programa | japopyrä , apopyrä , tembiaporä |
progresar | pu’ä , akärapu’ä , ñemotenonde |
prohibir | mbotove , japouka’ÿ |
prójimo | tapicha |
prolijo | ojapoporäva |
prolongar | mbopukuve , mboareve |
promesa | ñe’ëñeme’ë |
prometer | ñe’ëñeme’ë , kuave’ë |
promotor | oikuave’ëva , mba’ekuaaukáva |
promover | motenonde , moakärapu’ä |
pronombre | terarangue |
pronóstico | kuaara’ä , tekora’ä |
pronto | pya’e |
pronunciar | e , ñe’ë , küjera |
propagar | myasäi , mosarambi , mbojekuaa |
propalar | mbojekuaa , kuaauka , moherakuä |
propasar | tekorä’ÿ |
propiciar | pytyvö |
propiedad | yvy , mba’e ijárava |
propina | jopói , mbopopegua |
propinar | me’ë , kuäpytï |
propio | tee , mba’e |
proponer | jerure |
proporción | jojaha |
proposición | ñekuäve’ë |
propósito | tembipota |
propulsar | momÿi , myaña |
prorrogar | mboare , mbopukuve , mbotapykue |
prosa | ñe’ësyry , haisyry |
proseguir | japove , pyta’ÿ |
prosodia | purängatu , ñe’ëpumbo’e |
prosperar | kakuaa , pu’ä , akärapu’ä |
protagonista | apohatee |
protección | ñeñangareko , ñongatu |
protesta | ñembohovái , ñemoï , ñe’ënguru |
proveer | me’ë , moï , gueroja |
provisión | hi’upyrä , tembi’urä , ñeme’ë |
provocar | mbojehu , mbopochy , ñe’ëreity |
próximo | aguï , kyta’ï |
proyectar | japose , myasäi , mo’ä |
prudencia | akäguapy , py’aguapy |
prueba | mba’era’ä , kuaara’ä , techaukaha |
psicología | ängakuaa |
púa | tatï , ju , hakua |
publicar | moherakuä , myasäi , kuaauka |
publicidad | momarandu |
público | techahára , henduhára |
pudor | ñetï |
pudrir | mbotuju , mbyai , mohaguino |
puerta | okë |
puerto | ygaguahëha , ygajaha |
pugnar | ñorairö , ñeha’ä |
pujar | ñeha’ä |
pulcro | potï , joheipyre |
pulga | tüngusu |
pulgar | kuäguasu |
pulir | mosÿi , mopererï , mbovera |
pulpa | ratykue , apytere , to’o |
pulsar | mbopu , ñatöi |
pulular | mumu , mymÿi |
puma | jaguapytä |
puñado | porenyhë |
puñal | kese’akua |
puntapié | pyvoi |
puntear | motenonde |
puntería | japikuaa |
punto | kyta |
puntual | aravoitépe |
punzón | kutuha |
pupila | tesa’ÿi , tesara’ÿi |
pupitre | apykahai |
pureza | maräne’ÿ , potïngue , ängaipa’ÿ |
purgar | mopotï |
purificar | mopotï , ky’a’o , moporä |
púrpura | pytä |
quebrar | mopë , joka , ñekajoka |
quedar | pyta |
quemar | hapy , kái |
querer | hayhu , pota |
queso | kesu , kambyrypy’a |
quiebra | jeso , sopyre , tiri |
quietud | pytu’u , myi’ÿ , kirirï |
quijada | tañykä |
quince | papo |
quinientos | posa |
quinto | poha |
quiosco | ñemuha’i |
quirófano | ñembovoharenda |
quisquilloso | pochyrei , pire’andu |
quitar | pe’a , hekýi , nohë |
rabioso | pochy , ipochýva , iñaröva |
racimo | apesä |
ración | tembi’upehë , portiju |
radicar | mohenda , mbohapo , mombyta |
radio | puhoe , ñe’ë’asäi |
raíz | tapo , mba’erapo , ypy |
raja | jepe’a , mbo’ipyre |
rajar | mondyry , mbotiro , mbovo |
rama | takä , toky , rakä |
ramera | kuñarekovai |
ramificar | mohakä |
ramo | apesä , ka’avo |
rana | ju’i |
rancho | tapÿi , óga |
rango | teko |
ranura | pa’ü , kua , pyko’ë |
rapar | ñapï , moperö , monda |
rapaz | omondaséva , jukaha |
rapidez | pojava , pya’e |
rápido | pya’e , kyre’ÿ |
rapiñar | monda , moperö |
raptar | mokañy , monda |
raqueta | pojuapy |
raro | mbovy , pokä , hekopeÿ |
ras | joja , pysykuäi |
rascacielos | ogayvaterasáva |
rascar | karäi , he’ÿi , kyty |
rasgar | mondoro , monderyry , soro |
rasguñar | karäi , he’ÿi |
rasguño | ñekaräi |
raso | joja , sÿi |
raspar | karäi , popï |
rastrear | pyporereka , tapykuerereka |
rastro | pore , pypore , tapykuere |
rasurar | ñapï , moperö |
rata | angujaguasu |
ratero | mondaha , pokovi , popinda |
ratificar | moneïjey , moañetejey |
rato | sapy’a , aje’i |
ratón | anguja , anguja’i |
rauda | pya’e , hatä |
raya | jehai , javevýi |
rayar | hai |
rayo | aratiri , aravera |
raza | ava , teko , te’ýi |
razón | tekokuaa , kuaaha , kuaareko |
razonar | py’amongeta , jepy’amongeta |
reabrir | pe’ajey |
reacción | pu’ä , mbohovái , apojovái |
reaccionar | mbohovái , pu’ä |
reactivar | mongu’ejey , momba’apojey , mokyre’ÿ |
real | añete , añetegua , tee |
realidad | añetegua |
reanimar | moingovejevy , mboikovejey , ñepyrüjevy |
reanudar | ñepyrüjey , japojey |
reaparecer | ñapysëjey , jehechajey , jekuaajey |
rebajar | mboguejy , mbohepyguejy , momichï |
rebanada | kytïmbyre , pehengue , vore |
rebanar | mbovore , mbovo , kytï |
rebaño | mymba’aty |
rebasar | hasa |
rebatir | mbotove , ñembotove , moañete’ÿ |
rebeldía | tekombohovái , tekopu’ä , tekoñemoï |
rebelión | ñepu’ä , ñemoï |
rebenque | tukumbo , tejureguái |
rebosar | mbojovi , myenyhërasa |
rebotar | mbojevy , popo |
rebuscar | typeka , povyvy , heka |
recabar | jeheka , mbyaty , hupyty |
recaer | je’ajey |
recalar | guahë , jeikepota |
recalcar | jetu’u , ñe’ëjey , ñe’ëjopy |
recelar | ñemyrö , kyhyje , ñemo’ä |
recepción | ñehuguäitï , ñemoinge |
receso | pytu’u |
rechazar | mbotove , mbojevy , mondojey |
recibir | pyhy , japyhy , moguahë |
reciclar | pururäjey |
recién | ramo , angete |
recio | hatä , jy , mbarete |
recíproco | ojuehegua , moköivévagui |
recitar | ñe’ëpurahéi , ñe’ëhatä |
reclamar | jerure , rekosete |
reclinar | mbojeko , mbojayvy |
recluir | mboty , mbokoty , moka’iräi |
recluta | pyahu |
recoger | mono’ö , mbyaty , po’o |
recomendar | jeroviauka , mbotuicha |
recorrer | kundaha , guata , guyguy |
recortar | mombyky , kytï , mbojoja |
recreo | pytu’u , vy’a |
recta | joja , kare’ÿ |
recular | guevi |
recuperar | moingojey , myatyrö |
recurrir | jepoka , jerure , poru |
redactar | hai , haikuatia |
redimir | ñeyrö , pysyrö , jora |
redoblar | mbohetave , ñeha’äve |
redondo | apu’a |
reducir | momichï , mombyky , moñynýi |
redundar | mbohetarei |
reemplazar | myengovia , jopyru , mosë |
refaccionar | myatyrö |
reformar | moambue , myatyrö , mbopyahu |
reforzar | myatäve , mombareteve |
refractar | jope |
refrán | ñe’ënga |
refregar | pichy , kyty , japichy |
refrescar | mbopiro’y , moro’ysä |
refrigerar | moho’ysä |
refugiar | moguahë , ñemo’ä , kañy |
refutar | mbohovái |
regalar | mbojopói , mbopopegua |
regalo | jopói , temime’ë , temikuave’ë |
regañar | ja’o , ñe’ëngururu |
regar | mohe’ö , myakÿ , hypýi |
regazo | tapypa’ü |
regional | tekohagua |
regla | mbojojaha , teko , tape |
regresar | jevy , jere , guevi |
regular | mohenda , vaivai |
rehacer | japojey , myatyrö |
reír | puka , py’amano |
reiterar | je’ejey , japojey |
relación | jokuaa , ñemombe’u |
relacionar | moñondive |
relajar | tetemokangy |
relatar | mombe’u , henduka |
relevar | myengovia , mosë , pyru |
relevo | tekovia , jopyru , ñemyengovia |
religión | tupäreko , tupärape , jeroviapy |
reliquia | ymaguare |
rellenar | myenyhë , mbojovi |
reloj | aravopapaha , arara’äha |
relucir | vera , jajái , mimbi |
remanente | tembyre , hembýva |
remangar | pepi , jepepi |
remar | ygapykúi |
rematar | japopa , mbopaha , ñemupa |
remate | apy , apýra , apÿi |
remedar | ha’änga , ñe’ëra’ä , ha’ä |
remediar | myatyrö , pohano |
remedio | pohä , myatyrö |
remendar | myatyrö , mbovyvy |
remitir | mondo |
remolcar | mbotyryry , hipigueraha |
remover | mohu’ü , momýi , mohendague |
rencor | py’aro , py’ako’ö , py’araku |
rendir | me’ë , ñembopoguy , ñemomirï |
renegar | pochyrei , ñe’ëreity |
rengo | karë |
renombre | terakuä |
renovar | mbopyahu |
renunciar | jeheja , ñemboyke , poi |
reparar | myatyrö , hecha , ñe’ëvai |
repartir | ñemboja’o , pehë’ä , me’ë |
repasar | hechajey , hasajey , moñe’ëjey |
repeler | mbohovái , myaña , mbojei |
repetir | je’ejey , japojey , mbojo’a |
replicar | mbohovái , ñe’ëjoapy , ñe’ëreity |
repollo | tajao |
reponer | myengovia , moïjey , mohendajey |
reposar | pytu’u , ñeïrei |
reprender | ja’o , korói , mongavaju |
represar | ysyryjoko |
representar | moha’änga , myengovia |
represión | jeoko , kaguai |
reprimir | mbyepoti , joko , korói |
reprobar | mbotove |
reprochar | kaguai , ja’o , mongavaju |
reproducir | moha’änga , moñemoña |
reptil | otyryrýva |
repudiar | mbotove |
requerir | jerure |
resaltar | mbojekuaave |
resbalar | mosÿi , mbosyryry |
reservar | ñongatu , mboyke , ñomi |
resfrío | tipa’ä , tïsyry |
resguardar | ñangareko , mo’ä |
residir | jeiko |
residuo | tembyre , tuguare , tatykue |
resistir | jepytaso , mbohovái , pytaso |
resolver | ñembopy’apeteï |
respaldar | pytyvö , ykeko , mboatukupe |
respetar | momba’e , mboaje , momorä |
respirar | pytuhë , ambu , pytu |
resplandecer | mimbi , jajái , tesape |
responder | mbohovái |
respuesta | ñembohovái , mbohovái |
resquebrajar | mbotitri , tiri |
restablecer | tesäijey , moïjey , mohendajey |
restar | mombovy , pe’a , mohemby |
resto | tembyre , tuguare |
restregar | kyty , pichy |
restringir | jopy , momichï |
resucitar | moingovejey , jeikovejey |
resumen | ñemombyky |
resumir | mombyky |
resurgir | pu’äjey , teñoijey |
retar | ja’o , korói , mongavaju |
retardar | mombegue , mboare |
retén | jokoha |
retener | ñongatu , joko |
retirar | nohë , pe’a , hekýi |
retornar | jevy , jejujey , me’ëjey |
retozar | saraki , mbiriki , mbojaru |
retrasar | mbotapykue , mbopuku , mboare |
retrete | jekuaruha , ñeïha |
retribuir | hepyme’ë , myengovia |
retroceder | guevi , jevy |
retrucar | mbojevy , ñe’ëmbojevy |
reunión | aty , ñembyaty |
revelar | hechauka , kuauka , mombe’u |
rever | hechajey , me’ëjey |
reverenciar | ñakäity , mbojerovia , momba’eguasu |
revertir | mbojevy |
revés | po’a’ÿ , kupe , terekua’ÿ |
revestir | jaho’i , mondejo’a , mboapejey |
revisar | hechajey , ma’ëporä , ma’ëjey |
revolver | pyvu , pyguara |
revólver | mboka’i |
rezar | ñembo’e |
ribera | tembe’y , yrembe’y |
rico | he , mba’ehetáva , viruhetáva |
rima | pujoja |
riña | ñaorairö , sarambi , apañuäi |
rincón | tugua |
riñón | pitikiri’ï |
río | ysyryguasu |
risa | puka |
rival | ñemoïha , mbohovaiha |
robar | monda , javeky , moperö |
robustecer | mombarete , moatä , mbopoguasu |
roca | ita , itaguasu |
rociar | hypýi , myakÿ , mohe’ö |
rocío | ysapy |
rodar | guatajere , japajeréi , japaro |
rodear | mbojere , mongora |
rodilla | tenypy’ä |
roer | ñapi’ü , mindu’u , karäi |
rogar | jerure’asy , ñepomoï |
rojo | pytä |
romper | joka , mopë , mondoho |
roncar | kororö , kerambu , pyambu |
roncha | apeno , mbita’i |
ronco | kekë , pyáu , hay’okororö |
rondar | jere , jeguata , jerejere |
ropa | ao , sái |
ropero | aoryru , aoñongatuha |
rosa | poty , pytängy |
rosario | ñembo’erysýi |
rótulo | terarenda , terahaiha |
rozar | havere , kyty , ñopü |
rubio | avasa’yju , akäraguesa’yju |
rudo | py’ahatä , py’aguasu , havara |
ruedo | kora , jere , aoruguái |
ruego | ñembo’e , jerure , ñepomoï |
rugir | kororö , mburea , pyambu |
ruido | tyapu , ayvu , pu |
ruin | aña , chavi , kachiäi |
ruina | tapere , agakue |
rumbo | tape , taperä |
rumor | ayvu , je’ë , terakuä |
rural | okaraygua |
ruta | tapepuku |
rutina | jepokuaa |
sábado | arapoköi |
sábalo | karimbata |
sábana | ahojapererï , jaho’iha |
saber | kuaa , tembikuaa , arandu |
sabio | arandu , tekokuaavete |
sable | kysepuku |
sabor | he , he’ÿ |
sacar | pe’a , nohë , jara |
sacerdote | pa’i , avare |
saciar | mohyguätä , mbyaju |
saco | voko , vosa , ao |
sacramento | marängatuha |
sacrificar | juka , kuave’ë , hasa’asy |
sacristán | pa’i pytyvöha |
sacudir | tyvyro , monguchu , mbovava |
saeta | hu’y |
sagaz | katupyry , aranduka’aty |
sahumar | motimbo , mohyakuä |
sal | juky |
sala | kotyguasu |
salado | he’ë , he’ëjukýva , he’ëmbojýva |
salar | mohe’ë , mbojuky , jukyrenda |
salario | tembiaporepy , ty’airepy |
saldo | tembyre , rembyre |
salida | ñesëha , ñesë |
salir | së , piä |
saliva | tendy , juruaysy |
salivar | ndyvu , ñendyvu |
salmón | pirapytä |
salón | kotyguasu , kotyrusu |
salpicar | hypýi |
salpullido | mbita’i |
saltamontes | tuku |
saltar | po , popo |
salud | tesäi , tekoresäi , tekokatu |
saludar | momaitei |
saludo | maitei , pojopy |
salva | mbokapu , mbokapupororo |
salvaje | ka’aguyreko , saite , ñarö |
salvar | pysyrö , pytyvö |
sanar | pohano , monguera , ñemohasäi |
sancionar | mbohepy , mbyepoti |
sandalia | pyaopererï |
sandía | sandia |
sanear | mohesäi , mopotï |
sangrar | mbohuguy |
sangre | tuguy |
sanguijuela | ysope |
santidad | marängatu |
santificar | momarängatu |
santiguar | jovasa , hovasa |
santo | marängatu , joheipyre , karai |
sapiencia | arandu , mba’ekuaa |
sapo | kururu |
saquear | monda , guerahapa |
sardina | pira’i , piky |
sarna | kura’ÿi , karácha , kuru |
sartén | mbochyryryha |
sastrería | aokaterenda |
satanás | aña , ahë , añaruvicha |
satisfacer | mbovy’a , moängapyhy |
saturar | mohyguatä , monguerái , meynyhë |
sauna | ytimbokoty |
savia | yvyrarykue , yvyraruguy |
sazón | tyarö , ajukue |
sazonar | motyarö , mbohe , mboaju |
sebo | ñandy , kyrakue |
secar | mokä , mbohypa , mboypi |
sección | pehëngue , ñekytï |
secretario | pytyvöhára |
secreto | ñemi , ñemiha , ñemimby |
sector | pehëngue |
secuencia | tapykuegua |
secuestrar | mokañy , pe’a , ñomi |
sed | yuhéi |
seda | aosÿi |
sedar | monge , mobytu’u , mbopy’aguapy |
sede | tenda , atyharóga |
sedentario | oku’e’ÿva , oguapyrasáva , omyi’ÿva |
sedición | guyryry , ñemoï , ñepu’ä |
seducir | mbotavyhe’ë , porombotavy , mbohekovai |
segar | kytï , kopi |
segmento | vore , pehëngue |
segregar | pe’a , mboyke , jei |
seguir | muña , tapykuereho , tapykuerereka |
según | ikatu , jehechaháicha , oje’eháicha |
segundo | moköiha , aravo’ive |
seguro | añete , kyhyje’ÿ |
seis | poteï |
seiscientos | poteïsa |
selección | jeporavo , poravo |
seleccionar | poravo , mohenda , mbohete |
selecto | poräve , poränguete |
sellar | ñembotytu’u , moha’anga |
semántico | ñe’ërapombo’e , he’isévambo’e , ñe’ërapo rehegua |
semblante | joguaha , ichagua , tova |
sembrar | ñoty , ñemitÿ |
semejanza | joguaha , jojaha , arami |
semental | mymbaru , temitÿgua |
semestre | poteï , jasykue |
señal | techaukaha , teko , pere |
señalar | hechauka , mombe’u |
señalización | jehechauka , haijehechauka |
sencillez | tasy’ÿgua , jegua’ÿgua |
sencillo | tasy’ÿ , jegua’ÿ |
senda | tapepo’i |
sendero | tapepo’i , tape |
señor | karai , jára |
sensación | ñeñandu , ändu |
sensacional | hechapyrä , hendupyrä |
sensato | py’aguapy , akäguapy |
sensibilidad | oñandukuaáva , ñeñandu , ändu |
sencible | iñandukatúa , oñandureíva |
sensor | ha’äkuaaha |
sensual | haguyröva , hakúva |
sentar | mboguapy |
sentencia | ñeha’äpaha , ñemohenda |
sentido | ändu , temiändu , he’iséva |
sentimiento | temiändu , ñembyasy , ändu |
sentir | ñandu , mbyasy , rombyasy |
separar | pe’a , mopa’ü , mboyke |
sepelio | ñeñotÿ , ñotÿ |
septiembre | jasyporundy |
séptimo | poköiha |
sepulcro | ñeñotÿha , yvykua |
sepultar | ñotÿ |
sequía | ama’ÿ , okyve’ÿ , amapokä |
ser | máva , ava , tekove |
sereno | ysapy , akäguapy , py’aguapy |
serie | tysýi |
seriedad | tekoañete , tovasy |
sermón | ñemoñe’ë |
serpiente | mbói |
serranía | yvytyty |
servil | tembiguaireko |
servir | pytyvö , jehu , jeporu |
sesenta | poteïpa |
sesgo | ñyke’ä , ketïkarë |
seso | apytu’ü |
seudónimo | teragua’u |
severo | py’ahatä , tovasy |
sexo | meña |
sexto | poteïha |
sexual | meña rehegua , poreno rehegua |
sí | heë |
sideral | hetaitereirasa , jasyrata rehegua |
siembra | kóga , temitÿ , ñemitÿ |
siempre | katui , meme , tapia |
siervo | tembiguái , tembijokuái |
siesta | asaje |
siete | poköi |
siglo | saro’y , sa’ary |
significar | ñemboha’ete , kuaauka , ha’ese |
signo | techaukaha , ñemombe’u |
siguiente | riregua |
sílaba | ñe’ëpehë |
silbar | turuñe’ë |
silenciar | mokirirï |
silencio | kirirï |
silla | apyka , guapyha |
sillón | apykaguasu , apykatymói |
silvestre | ka’aguygua , sagua’a , saite |
similar | ojojoguáva , ojoguáva |
simio | ka’i , karaja |
simpatía | tory , ka’avo , juky |
simple | ndahasýi , vyrorei |
simplificar | mopeteï , mbohasy’ÿ , mbohesa’i |
simular | ha’ä , ha’änga , jejapo |
sincero | añetegua , japu’ÿ , marängatu |
sindicato | mba’apohára aty |
singular | año , peteï , papyteï |
siniestro | karë , hekope’ÿ , kyhyjepyrä |
sino | katu , térä , jape |
síntesis | ñemombyky |
síntoma | techaukaha |
sinuoso | karë , koni , konikoni |
sinvergüenza | tie’ÿ , tova’atä , añambaraka |
sirviente | tembiguái , tembijokuái |
sismo | yvyryrýi |
sistema | jeporavorape , tembiaporape , aty |
sitial | tendagua , apykajegua |
sitiar | mongora , mongorapy |
sitio | tenda |
situar | mohenda , moï |
sobaquina | katï |
sobar | mohu’ü , mbojehe’a , pichy |
soberano | mburuvichapavë |
soberbia | jerovu , jejapo , tï’atä |
soborno | virume’ëñemi |
sobrar | mohemby , hemby , ñe’ërei |
sobrecama | tupahoja |
sobrevivir | jeikove |
social | avano’ö |
socializar | ñomoirü |
sociedad | ava’aty , tekove’aty , atyguasu |
sofocar | mbogue , pytujoko , mbyapura |
soga | sä , tukumbo |
sol | kuarahy |
soldado | tahachi , guarinihára |
soldar | mboja , mbojoapy |
solear | monguarahy |
soledad | ñemoha’eño , ñemomombyry |
solicitar | jerure |
solicitud | tembijerure |
solidario | mba’erechakuaahára |
solidez | atängue , hatängue , mbaretekue |
solitario | ha’eñóva , irü’ÿ |
sollozar | jahe’o , rasë |
soltar | mondoho , jora , poi |
soltero | añogua , menda’ÿ |
sombra | kuarahy’ä , ä , ta’änga |
sombrear | mo’ä , mokuarahy’ä |
sombrero | akängao , akäo |
sonar | mbopu , mbohyapu |
soñar | mbokerayvoty |
sonido | mba’epu |
sonoro | hyapúva , ipúva |
sonreír | pukavy , juruvy |
sonrojar | mbohovapytä , motï |
sopa | jukysy |
sopesar | ha’ä , ñehesa’ÿijo |
soplar | peju , mboyvytu , mombe’u |
soplón | jagua’i , pyrague , tïro’ysä |
sorber | kambu , pyte , mokö |
sordera | hendu’ÿ , apysape |
sorprender | mbojurujái , mondýi , mopy’andýi |
sotana | aopuku , pa’i aopuku |
sótano | koty’yvyguy |
suave | sÿi , vevýi , hu’ü |
suavizar | mohu’ü , mosÿi |
subalterno | poguyguáva |
subir | jupi , jejupi , hupi |
súbito | sapy’agua |
sublevar | mopu’ä , moñeko’öi |
subordinar | mbopoguy |
subrayar | haiguy |
subsanar | myatyrö , pohäno |
succión | jeisyryku , jeipyte , kambu |
suceder | pyru , myengovia , rekovia |
suceso | jehukue , tembiasa , oikóva |
sucesor | riregua , pyruha , myengoviaha |
sucio | ky’a , jare , ijaréva |
suculento | tembi’uporä |
sucumbir | heja , mano , jehekýi |
sudar | ry’ái |
sudor | ty’ái |
suegra | menasy , tembirekosy |
suela | vakapi , vakapigua |
sueldo | tembiarepy , ty’airepy |
suelo | yvy , yvyrei |
suero | kambyrykuere , tykuere |
suerte | po’a |
suficiente | iporäma , hetáma , oikóma |
sufijo | riregua |
sufragar | hepyme’ë , poravo , pytyvö |
sufrir | hasa’asy , jepy’apy , jetu’u |
sujetar | joko , mombyta , mbopoguy |
sujeto | tekove , ava , teroñe’ë |
sumar | papa , mboheta |
sumergir | moñapymi , mbo’yguy |
suministrar | mba’eme’ë , hupytyka |
sumisión | ñemomirï , ñakäity |
sumiso | mirï |
sumo | tykue |
superar | pu’akave , hasa |
superficie | ape |
superior | yvateve , tuichave , ve |
superponer | mbojoa , jo’a |
suplicar | jerure’asy |
suponer | mo’ä , nipo |
suprimir | pe’a , mbopaha |
surcar | mbohape |
surgir | pu’ä , akärapu’ä , mbojupi |
suspender | joko , mombyta |
suspirar | äho , py’aho |
sustento | tembi’u , ñemongaru |
sustituir | myengovia |
susto | ñemondýi , chuchu , py’andýi |
sustraer | pe’a , monda , javyky |
susurrar | ñe’ëguy , ñe’ëmbegue |
sutil | vevúi , po’i , pererï |
suturar | mbovyvy |
suyo | nemba’e , penemba’e , imba’e |
tabaco | petÿ |
tabla | yvyrape , techukaha |
tabú | ndaikatúiva |
tacaño | ijopýva , hakäte’ÿva |
tacto | poko , jepoko , ñandu |
tacuara | takuára |
tachar | mboje’o , mongurusu |
taco | yvyrapahë |
tacón | sapatupyta |
táctil | poko’andu |
tajar | pehë’ä , mbovo , kytï |
tajo | kytï , mbovo , mboja’o |
taladrar | mbokua |
talar | yvyrareity , yvyrakytï |
talco | tumitï |
talento | katupyry , mba’ekuaa , arandu |
taller | mba’apoha , ñemyatyröha |
tallo | yvyrarakä , takä |
talón | pyta |
tamaño | tuivhakue , michïngue |
tambalear | mbovava , mongu’e , mbokacha |
también | avei , ave |
tambo | kora , vakakora |
tambor | yryruguasu |
tampoco | ñahániri , jepe |
tanda | aty , teta , ha |
tanque | yryruräguasu |
tantear | ha’ä , poko , povyvy |
tapa | mbotyha , ahoja , aho’iha |
tapar | mboty , jaho’i |
tapera | ogakue , tapere , tapÿingue |
tapiar | mongora , mboty |
tapir | mborevi |
tapón | mbotyha , jurumbotyha |
taponar | jurumboty , mboty |
tarado | výro , tarova , tavyrai |
tardar | are , mbegue |
tarde | ka’aru , kuri |
tarea | tembiaporä , apopyrä |
tarifa | hepykue , tepy |
tarjeta | kuatia’atä’i |
tártago | mba’ysyvo |
tarugo | kuarambotyha , akäne |
tasar | hepyra’ä |
teatro | ñoha’änga |
techar | mbohogahoja |
techo | ogahoja |
técnica | aporeko , ñemba’apokuaa |
técnico | mba’apokuaa , mba’apokuaahára |
tecnificar | mboaporeko |
tedio | mbyju , kuerái |
tejer | Pyaha , ñepovã , myatã |
tela | poyvi , aorä |
telaraña | ñanduti , ñandurenimbo |
teléfono | pumbyry , ñe’ëmbyry |
telescopio | arapyrechaha , hechambyryha |
televisión | ta’ängambyry , ta’ängamýi |
telón | aosäingo , mo’äha |
tema | ñe’ëmbyrä , ñe’ërä |
temblar | ryrýi , chuchu , sysýi |
tembleque | marachachä , aryrýiva |
temblor | ryrýi , sysýi , yvyryrýi |
temer | kyhyje , py’amirï , mbopo’i |
temor | kyhyje , jekyhyje , chuchu |
témpano | yatäguasu , yrypy’aguasu |
temperatura | arapytu , pytureko |
tempestad | aravai , arapochy , yvytu’atä |
templar | mbohekoporä , ñetöi |
temple | teko |
templo | tupäo |
temporal | aragua , ararehegua , ipuku’ÿva |
temprano | voi |
tenaz | tekoatä |
tenaza | pyhyha , hekyiha |
tender | pyso , myasäi , mosäingo |
tendón | tajyjgue |
tenebroso | pytü , aña , tembiapopytü |
tenedor | kutuha , guerekoha |
tener | reko , guereko |
tenor | teko , opuraheiyvatéva |
tensar | pysohatä , mohatä |
tensión | pyatä , atängue |
tentación | ñeha’ä |
tentar | ha’ä , poko , py’ara’ä |
tenue | sakä , pererï , ndahasýiva |
teología | tupärekokuaa , tupäkuaa |
teoría | kuaara’ä |
terapia | ñepohanokuaa |
tercera | mbohapyha |
terciopelo | aoraguesÿi |
terco | akähatä , tova’atä |
terminar | mbopaha , japopa , mohu’ä |
término | apýra , paha , apÿi |
terna | imbohapýva |
terquedad | akähatä , py’atä |
terraplén | yvyrei , tapeyvy |
terraza | ogahojape |
terrenal | yvygua , yvyrehegua |
terreno | yvy , yvyvore , korapy |
terrible | pochy , mondyiha , poromopirïva |
territorio | yvytuicha , tetätuichakue |
terror | kyhyjerasa |
tesina | kuaahaivusu |
tesis | ñemoañeterä , hechaukapyrä , tembiapochaukaha |
tesón | ñepia’ä , ñeha’ä |
tesoro | itajuaty , mba’ereta , virueta |
testa | akä |
testarudo | akähatä |
testículo | ta’ÿi , tapi’a |
testigo | hechahare , henduhare |
teta | titi , kambire |
textil | inimborä , inimbopyaha , pyahapy |
texto | haipyre , moñe’ërä |
tez | tovapire |
tibia | tetymakangue |
tibio | hakuvy , hakuvevýi |
tiburón | yperu |
tiempo | ára |
tienda | ñemuha , ñemurenda |
tierra | yvy |
tifón | araijere |
tigre | jaguarete |
tijera | jatapa |
tildar | mboja , hero |
tilde | muanduhe |
timbre | henoiha |
tímido | koygua , otïva |
timón | yga’ýva |
tino | teko |
tinta | sa’yry |
tinto | tykuehü |
tintura | mbosa’yha |
típico | tee , hekopeguaite , jepokuaaha |
tipo | ñemohenda , tekove , tapicha |
tipografía | taijegua |
tira | kuatiasë , po’ipuku |
tirano | mburuvichañaña |
tirar | mombo , poi , mbokapu |
tiritar | tarara , ryrýi , susü |
tiro | mbokapu , jejapi , japi |
tirotear | mbokapu , japi |
tisis | mba’asypo’i |
titilar | mimbitytýi , jajái |
titubear | py’aheta , vava |
titular | myakäjára , mba’ejára |
título | ñembohéra , kuatiambojaragua |
tiza | itahai |
tiznar | mohü |
tizón | tata’y , tatapÿirendy |
toalla | ñemokäha |
tobillo | pyñuä |
tocar | poko , mbopu , pu |
tocino | kurepirekyrakue |
todavía | gueteri |
todo | mayma , opavave |
toldo | mo’äha |
tolerar | hechakuaa , ñembotavy |
tomar | y’u , japyhy , pojái |
tomo | kuatiajuapy |
tomografía | tetera’ängahai |
tonada | purahéi , guahu |
tonelada | supoheikue |
tonificar | mombarete |
tono | pureko , puraheireko |
tontería | vyrorei , vyrésa , ñe’ërei |
topar | juhu , ñuguaitï |
tope | apýra , opaha |
topografía | yvyra’ähai , yvyjekuaa |
toponimia | tendarerakuaa |
toque | jepoko , pu |
torbellino | yvytujere , yvytujere’atä |
torcaza | jeruti , pykasu |
torcer | poka , pepy , mokarë |
tormenta | yvytupochy , yvytuvai , yvytu’atä |
tormento | angekói , py’apy , tasy |
tornar | jere , jevy , jujey |
tornear | mboapu’ajere |
torneo | ñembosarái , ñembohovái , ñorairögua’u |
torno | mbokuaha , mboapu’aha |
toro | vakame |
toronja | apepu , apepuhe’ë |
torpe | pituva , tavy , výro |
torrente | syry |
torsión | ñemokarë , jepoka |
torta | mbujapehe’ë |
tortilla | mbujapejoguaha |
tórtola | pykasu’i , piku’ipe |
tortuga | karumbe |
tortura | ñenupä , ñembyepoti |
torturar | nupä , mbyepoti |
tos | hu’u |
tosco | havara , korocho , chara |
toser | hu’u |
tostar | maimbe |
total | pa , mba , opáva |
tóxico | py’ambyaiha , porojukakuaáva |
tozudo | akähatä |
trabajar | mba’apo , japo |
trabar | mopa’ä , popa’ä |
tradición | tekoyma , aranduyma , ymaguare |
traducir | mbohasa , ñe’ëmbohasa |
traer | gueru , mbou |
traficar | ñemu |
tráfico | ñemomýi , ñemu |
tragar | mokö , syryku |
tragedia | tembiasyeta , tembiasy |
trago | kamambu , mokö |
traición | tovamoköi , pokarë , py’ajoyvy |
traidor | py’ajoyvýva , tovamoköi |
traje | aokate , aoporäjovái |
trajín | ñemomýi , ku’etapia |
trama | pyaha |
tramar | myatä , pyaha |
trámite | jepovyvy , jeho opárupi |
tramo | pehëngue |
trampa | ñuhä , mbotavy , pokarë |
tranca | mba’embotyha , okëmbotyha , mbotyha |
trance | jehechavai , tesapara |
tranquilo | py’aguapy , kirirï |
transar | ñe’ëme’ë |
transcurrir | hasa |
transcurso | jehasa , pukukue |
transferencia | ñeme’ë , ñembohasa |
transferir | mbohasa , guerova , me’ë |
transformar | moambue , myengovia , guerova |
transición | jerova , ñemoambue |
transigir | ñembotavy |
transitar | guata , hasa |
tránsito | jeguata , jehasa |
transmisión | ñe’ëñemondo , ñemomararandu |
transmitir | ñemondo , momarandu |
transparente | hesakäva , satïva , sakä |
transpirar | ry’ái |
transportar | gueroja , mbova , jerova |
transversal | hasapáva , oikekuaáva |
trapo | aopehëngue , aosoro |
tráquea | pyturape , pytuhësë |
trascender | jekuaa , rerakuä , ñemyasäi |
trasero | tapykuegua , kupegua , atukupegua |
trasladar | guerova , mbova , rova |
traslucir | myesakä , ñemyesakä |
trasnochar | jeke’ÿ |
traspasar | hasa , rova , mbohasa |
traspié | pyho , ñepysänga |
traspirar | ry’ái |
trasplantar | guerova , mbova |
trasportar | gueraha , raha |
trastornar | mbyai , mbotarova , moangata |
tratar | ñe’ë , mongeta |
travieso | akähatä , tie’ÿ , saraki |
trayecto | tape , jeguataha , taperä |
trazar | hai |
trece | paapy |
trecho | pa’ü , sapy’a , tapepehëngue |
tregua | pytu’u , ñorairöpyta |
treinta | mbohapypa |
tremendo | kyhyjerä , mboajepy |
trenzar | ñopë , pokarë |
trepar | jupi |
tres | mbohapy |
trescientos | mbohapysa |
triángulo | takambyapy |
tribu | aty , ava’aty |
tribunal | tekojojaro |
tributo | tepyme’ë , jopói |
trifulca | ñorairö , sarambi |
trigo | avatimirï |
trillar | jykýi |
trino | guyrañe’ë , guyrapurahéi |
trío | atyapy |
tripa | tyekue |
triple | mbohapyjey |
triptongo | puapy |
tristeza | ñembyasy , vy’a’ÿ |
triturar | mongu’i , mbo’i , joso |
triunfar | pu’aka , hupyty |
trocar | myengovia , jopyru |
tronar | sunu , arasunu , kororö |
tropezar | ñepysänga , jejoso , ñepa’ä |
tropezón | ñepysänga |
trópico | yvyjopepy , yvymombyry’áiva |
trotar | popo , ñani |
trozar | mbo’i , mbovo , pehë’a |
trozo | pehëngue , vore , akytä |
trueno | sunu , arasunu |
trueque | ñemyengovia , jejoporu |
truncar | mombyky , mochapï , akä’o |
tu | mí |
tú | nde |
tubérculo | yvy’a , tapo , rapo |
tuberculosis | mba’asypo’i , hu’upo’i |
tubo | kuarapuku |
tucán | tukä |
tumba | ñeñotÿha |
tumbar | jeity , japaro , motïndy |
tumor | akytä , ruru , apokytä |
tumulto | auvuruvicha , ayvuguasu |
túnel | yvykuapuku , tapeyvyguy |
turbarse | jepicha |
turbia | tyai , apañuäi |
turismo | ñekundaha , tetäkundahára |
último | pahague , opaha |
ultrajar | rairö , momarä , jahéi |
umbral | okëpyrüha , okëjeikeha |
unánime | pavë , peteïñe’ë |
uncir | jokua , ñapytï |
ungir | moñandy , mongarai |
ungüento | pohäñandy |
único | ño , año , peteïnte |
unicolor | sa’yteï |
unidad | ñemopeteï |
uniforme | aopeteïchagua , joja , ysajateï |
unión | joaju , joapy , jehe’a |
unir | mbojuaju , mbojuapy , mopeteï |
unísono | ñe’ëjoja , ipupeïteha |
universal | oparupigua , opamba’erä |
universalizar | mopavë |
universo | arapy , yvagapy , yvypavë |
untar | mona , moñandy , pichy |
urbanidad | tekoporä |
urbanizar | tavamoporä |
urbano | táva rehegua |
urbe | tavaguasu |
urgente | tagë |
urna | mba’yrurä’i , mba’yru |
urología | tyrapekuaapy |
urticaria | pireremói , kura’ÿi , apeno |
usar | poru , puru |
usted | nde |
usuario | poruhára |
usurpar | ñemomba’e , ñembojára , pe’a |
utensilio | tembiporu |
útero | membyryru |
útil | porupyrä , porurä |
utilizar | poru , puru |
utopía | hupyty’ÿ |
vaca | vaka |
vacación | arapytu’u , tekorei , ñemba’apo’ÿ |
vacante | nandi , ijara’ÿva , pytu’u |
vaciar | monandi , nohë , hykuavo |
vacilar | vava , ku’e , mbopy’aheta |
vacío | nandi , ararysýi , pa’ü |
vacuna | pohäkutu , pohänoha |
vacuno | vaka rehegua |
vagabundear | kundaha , tekorei |
vagar | kundaha , jeikorei |
vagina | tako |
vago | hekoreíva , opyta’ÿva , oikundaháva |
vaina | tyru , pire , tope |
vaivén | vava , kacha , jeju ha jeho |
vajilla | tembiporu |
vale | kuatiaporupy |
valentía | py’aguasu , kyhyje’ÿ |
valer | tekorepy , poru , pytyvö |
validez | katupy |
valija | aoryru , karameguä’i |
valioso | tepy , repy |
valla | kora , korapy |
valle | ñu , yvype , yvytypa’ü |
valor | tepy , hepykue , py’aguasu |
valorar | momba’e , momba’eguasu , mbohepy |
vampiro | tuguypyteha , mbopiguasu |
vanidad | tekonandi , jeroviarei , jerovu |
vanidoso | jechukase , jejapo , jerovu |
vano | rei , nandi |
vapor | tïmbo , tï |
vapulear | nupä , kaguai , mbyepoti |
vaquilla | vakamitä |
vara | ha’äha , yvyrapo’ipuku |
varar | ygapa’ä , mopa’ä , ñetïnga |
variar | moambue , mbojoavy , moingoe |
varicela | mbiru’atavy |
variedad | hetaháicha , opáicha |
varilla | mba’epo’ipuku |
varón | kuimba’e , karai |
vasallo | tembiguái |
vasija | tyru , mba’eryru , mba’yru |
vaso | kagua , y’uha |
vástago | ta’ýra , toky |
vecindad | ogajere |
vecino | ogaykegua , ykeregua , ogaykepegua |
veda | mbotove , jejoko |
veedor | tembiaporecha , ñangarekohára |
vegetal | ñana , ka’avo , ñemitÿngue |
vejez | tujakue , tujareko |
vejiga | tyryru |
vela | tataindy , yga’ao |
velador | tesapeharenda |
velar | jeke’ÿ , mo’ä , ñangareko |
vello | taviju , tagueky |
velo | ñuäha , aho’iha |
velocidad | pya’ekue , akuängue , pyryrÿi |
veloz | akuä , pya’e |
venado | guasu |
vencer | pu’aka |
venda | jokuaha |
vendar | jokua , ñapytï |
vendaval | yvytuatä |
vender | ñemu , hepyme’ë |
veneno | pohäjukaha |
venerable | marangatu |
venerar | momba’eguasu , porängareko , momarangatu |
vengar | jehepy , mbojepy |
venta | ñemu |
ventaja | changui |
ventana | ovetä |
ventanilla | ovetä’i |
ventilador | pejuha , pejujere , mboyvytuha |
ventilar | mboyvytu , peju |
ventura | py’arory , tekoporä , po’a |
venus | mbyjako’ä , mbyjaka’aru |
ver | hecha |
veraz | añetegua , japu’ÿ |
verbal | ñe’ëteguáva , ñe’ërupiguáva |
verbo | ñe’ëtéva |
verdad | añetegua , añete |
verde | aky , peky , hovyü |
verdugo | porojukáva , akä’ohára |
verdura | ka’avo , mba’erovy |
vereda | guataha , okarembe’y |
verificar | hechajey , ma’ëporä , moañete |
verruga | kytä , akytä |
versátil | ipy’ahetáva , hekopyta’ÿva |
verso | ñe’ërysýi , ñe’ëpoty , ñe’ëyvoty |
vertebrado | ikanguéva |
verter | ñohë , hykuavo |
vértice | tapejuasa , takämbymbyte |
vértigo | akänga’u , tesakuaguyry |
vestido | saipuku , ao , oñemondéva |
vestidor | ñemondeha |
vestigio | pore , mbore , vore |
vestimenta | ao |
vestir | monde , mboao , mboape |
vestuario | aoaty , ñemondeha |
viable | japokuaáva , oikokuaáva |
viaducto | tapeyvate , hasahayvate |
viajar | jehomombyry |
viaje | jeho |
vial | tapereko |
vianda | hi’upy , tembi’u |
víbora | mbói |
vibrar | perere , ryrýi , tytýi |
viceversa | ojuehe , ojupe |
viciar | mbyai , momarä , haru |
vicio | jepokuaavai , tekovai , tekoangaipa |
víctima | ohasa’asýva , ojejaheiha , ojejahéiva |
vida | tekove , tembiasa |
vidrio | ytavera |
vieja | guaiguï , lechäi , kue |
viejo | tuja , lekaja , kue |
viga | jokoha , mba’ejokoha |
vigilar | ma’ë , maña , ñangareko |
villano | ñaña , kachiäi , tie’ÿ |
vinagre | kaguyhái , jukysyhái |
vincha | avajokoha , akängua |
vincular | ñapytï , mbojoaju |
vino | kaguy |
violar | rairö , jasuru , momarä |
violencia | ñorairö , rairö |
virgen | marä’ÿ , potï , marangatu |
viril | kuimba’eguáva |
virtual | ikatuva’eräva , gua’u |
virtud | tekomarangatu , tekoporä |
viruela | mbiru’a , piru’a |
visibilidad | tesakä , hesakängue , hechamombyry |
visible | hechapyre , ojehecháva , tesakä |
visión | techa , techakuaa |
visitar | ñandu , andu , poroñandu |
visual | techapy , techaguáva |
vital | tekoveguáva , mba’eguasuete |
vitorear | guerosapukái , jerosapukái , rohory |
viuda | imenamanóva , menave’ÿ |
vivencia | apopyre , tembiasakue |
vivir | ko , kove , jeikove |
vocablo | ñe’ë , ñe’ëngue |
vocabulario | ñe’ëndy , ñe’ëryru |
vocal | pu’ae , ñe’ëgua |
vociferar | sapukái , ñe’ëpochy , ñe’ëhatä |
volante | maranduveve |
volar | veve , pepe , tutu |
volátil | ovevéva , opyta’ÿva |
volcán | yvykapu , yvyrata , tatasë |
volcar | ñehë , hykuavo , ñemboapajere |
volumen | tuichakue |
voluntad | tembipota |
voluntario | kyre’ÿ , ijeheguíva |
volver | jere , jevy , jujey |
vomitar | gue’ë , mbojevy |
voraz | karu , karurasa , hyguatä’ÿva |
voto | poravo |
voz | ñe’ë , ñe’ëpu , ahy’opu |
vuelta | jere , jevy , apajeréi |
vuelto | jerepy , virurembyre |
vulgar | tavayguáva , tetäygua , kachi’äi |
vulnerable | ipererïva , jejapipýva |
vulva | tatu , tako , tapypi |
xenofobia | pytaguareja’e’ÿ |
yacaré | jakare |
yacimiento | tupa , kua , kuára |
yaguareté | jaguarete |
yapa | jo’aha , jopói , popegua |
yate | ygakate |
yerba | ka’a , ka’avo , ñana |
yerbal | ka’aty , ñanandy |
yerbatero | mensu |
yerno | membyme , membyména |
yeso | itaku’itï , itatï |
yuca | mandi’o |
yucal | mandi’oty |
yugo | poguypópe |
yunta | moköi |
yuyal | ñanandy , javorái |
yuyo | ñana |
zafado | tie’ÿ , moñái |
zafar | hekýi , jei |
zafarrancho | jupapo , sarambi , ñorairö |
zafiro | itaverovy |
zafra | mono’ömbyre |
zaga | takykue |
zaguán | okypy , óga jeikeha |
zaguero | takykuegua |
zahareño | saite , sagua’a |
zaherir | ja’o , jahéi , myangekói |
zahorí | avapaje , hesapysóva |
zalagarda | ñuhä , japu , ñembotavy |
zalamería | juruhe’ë , kunu’ü |
zalamero | mokunu’üha , oporojuruhe’ëva |
zalema | akäity , ñakäity , momaitei |
zamacuco | výro , tavy , ndaha’evéiva |
zamacueca | jeroky puka |
zamarra | ao pireguigua , mba’epireao |
zamarragullón | mbigua |
zamarrear | tyvyro , mbokacha |
zambo | tetymañepä , tetymañoki |
zambullidor | oñapymíva |
zambullir | ñapymi |
zanca | kupy |
zancada | sambo |
zancadilla | kupylia , kupypa’ä |
zanco | tetymajoapy |
zángano | kavame , nomba’apóiva , ate’ÿ |
zanja | yvykua pypuku |
zapallito | kurapepë’i |
zapallo | kurapepë , andai |
zapatería | sapatu ñemuha |
zapatero | sapatu apoha |
zapato | sapatu , pyao , perehegua |
zaranda | yrupë |
zarcillo | namichäi |
zarpullido | mbita’i |
zarza | jukeri |
zigzag | koni koni , karëme |
zoología | mymbakuaaty |
zoológico | mymbarenda |
zopenco | tovatavy |
zoquete | so’okangue , tekovetavy |
zorro | aguara |
zorzal | masakaragua’i |
zozobrar | ñapymi |
zumo | tykue , tykuere |
zurcir | mbovevy , pyaha |
zurdo | ijasúva , asu |
zurubí | suruvi |
zutano | ma’ëra |
Imagen de muestra como utilizar la herramienta del Traductor Guaraní a Español y Español a Guaraní

Con la herramienta de traductor de español a guaraní y guaraní a español puedes realizar la traducción online del significado en español de una palabra en guaraní así como también el significado en guaraní de una palabra en español.
La herramienta de traductor de español a guaraní y guaraní a español Construido conjuntamente con la SPL (Secretaría de Políticas Lingüísticas) y la SENATICs (Secretaría Nacional de Tecnologías de la Información y Comunicación).
El MITIC junto con la Secretaria de Políticas Lingüísticas pone a disposición la Aplicación del Traductor Español-Guaraní basados en herramientas de código abierto, con la base Lingüística proveído por la SPL.
La herramienta es simple y sencillo traducir el español al guaraní, usted ingresa la palabra que desea traducir y preciona enter o le da a la opción traducir y listo.
El guaraní al igual que el español son los dos idiomas nativos del Paraguay, si usted viaja al país puede encontrar que los paraguayos hablan en estos dos idiomas.
Con el traductor de textos en guaraní a español y español a guaraní, posee una infinidad de palabras que podrás conocer con esta herramienta online, fue un trabajo conjunto entre la Secretaría de Políticas Lingüísticas (SPL) y el Ministerio de Tecnologías de la Información y Comunicación (Mitic).
Esta herramienta de traductor de guaraní a español lo pueden utilizar toda la familia sin importar la edad, es muy fácil solo debes ingresar desde un navegador web y utilizarlo.
Además de los paraguayos también lo pueden utilizar los extranjeros que de algún modo desean conocer la traducción de una palabra en específica tanto del español al guaraní o viceversa.
También te puede interesar: Diccionario guarani español
Ejemplo si una persona busca la palabra en Español: casa y lo quiere traducir al Guaraní el resultado sería Palabra en Guaraní: óga , tapÿi
Algunas palabras inclusive poseen audios de pronunciación que te indican como se pronuncia ejemplo Palabra Español: abrazar Palabra Guaraní: añuä , añuvä , abajo tienes el audio de la pronunciación correcta en guaraní
Palabra Español: amar Palabra Guaraní: hayhu
Palabra Español: querer Palabra Guaraní: hayhu , pota
¿Deseas conocer más sobre el guaraní? puedes seguir el siguiente link https://es.wikipedia.org/wiki/Idioma_guaran%C3%AD